Vzľadom na fakt, že Kysuca kulminovala v Žiline okolo polnoci, moji priatelia ma nahovorili na adrenalínový splav. Z nadšeného Šošonovho hlase v telefóne som nemal ani na výber, že by som neprišiel. Nebránil som sa. Od manželky, som dostal povolenie na akciu. Uplácam ju domácimi prácami.
V sobotu skoro ráno prichádzam do Karloveskej zátoky, kde sa mi naskytol pohľad na vyliaty Dunaj z brehov. Cestou do lodenice som si musel vyhrnúť rifle nad kolená a obuť si neoprénové topánočky. Som dlhoročný vodák, ale voda bola mútna a chladná aj pre mňa. Cítil som rešpekt z valiacej sa masy. Z Ufa by musel byť krásny výhľad.
Očakával som na lodenici trenéra, ktorý celú noc orezával spadnuté stromy, odtláčal priplavené polená a hliadkoval. Ďakujeme Vojto.
Keď som vstúpil na loď, zbadal som poskladané veci do komínku. Tieto veci patria jednému otužilcovi, ktorý sa otužuje, kochá, lieči, trízni atď. v studenej vode. Tomu ani nemôžete veriť, že sedemdesiatročný pán, sa vyzlečie do plaviek, nonšelantne vkráča do Dunaja, dá si pár tem a v pohodlí dopláva k mostu Lafranconi. Tam vyjde z vody a po brehu pomaly dokráča späť do lodenice. Tvrdí, že najviac sa otužuje studeným vetrom.
Všetko vy bolo v poriadku nebyť 10.000 kubíkov prietoku v Dunaji. To je dosť aj na ostrielaných vodákov. Tento pán mi pomôže, presvedčiť moju manželku, že splavovanie Kysuce nie je až také nenormálne. Štartujem auto a vyrážam. Doporučujem, choďte sa pozrieť na Dunaj. Je to krása.
Ďakujem otužilcom. Som normálny vodák.
