Želám Vám na prahu Nového Roku 2008, nech Vás elán neopustí, naopak, nech štastie sa s ešte väčšou chuťou rozhodnete venovať nášmu prekrásnemu športu, či už na Dunaji, blízkych alebo ďalekých riekach. Ja osobne pádlujem v našej Karloveskej zátoke od roku 1959 a ešte ani raz ma nenapadlo, že by som jazdil niekde inde. Áno, ísť splavit, zjazdiť iné rieky, to som vždy rád šiel a aj pôjdem, ale denne jazdiť na to sú naša zátoka a Dunaj ako stvorené.
Už 45 rokov pôsobím na našej plávajúcej modrej lodenici, ktorú sme si svojpomocne prebudovali z Dunaj plavby vyradeného nákladného riečneho člna (c.7004), ktorý dostal oficiálny názov Belá. Teraz sa o existencii nášho šlepu veľa hovorí a píše preto si dovolím Vás aj trocha zdržať mojim pohľadom na problém.
Uvedomujem si náš šlep, už je naozaj starý. Veď bol postavený pred 102 rokmi v Regensburgu (N°=287). Tiež si uvedomujem, že nezodpovedá estetickým, technickým a hygienickým podmienkam. Toto sme si už vlastne uvedomovali dávno, ešte pred „nežnou revolúciou“. Preto sme ešte v 80-tych rokoch boli pripravení na výstavbu lodeníc „ na štrkoch“ v rámci akcií „Z“. Mali sme tam byť posledné 4 univerzitné lodenice, z ktorých jedna mala patriť nám „matfyzákom“.
Celé 3 roky sa upravoval terén a navážali tam tatrovky, štrk až dovýšky 1000-ročnej vody. Celý priestor od ŠD Družba, až po bývalú lodenicu BAZ-ky patril UK. Už boli hotové aj projekty, inžinierske siete. Model lodeníc máme stále v podpalubí šlepu v miestnosti č. 7. Čakalo sa len kým štrky dobre „sadnú“.
Prišiel však rok 1989 a s ním ajkoniec akciám „Z“ a začiatok „Zelená“ špekuláciám. A tak sa nakoniec všetko „zahmlilo“, že nakoniec miesto jedného komplexu štyroch univerzitných lodeníc s ihriskami sa postavilo akési „čudo“ so štyrmi hangármi. Tieto hangáre ani nepostavili na štrkoch, ale zahĺbili ich do brehu na úrovni chodníka, takže pri každej povodni sú plné vody. Nakoniec ani toto „ čudo“ ako lodenica nikdy neslúžila.
Na druhej časti pozemku , ktorá sa tiež záhadným spôsobom stala neuniverzitná sa teraz nad zátokou v tesnej blízkosti nášho šlepu a v chránenej oblasti Európskeho významu, sa týčia dve nové bytovky. Uvedomujem si, že tu atmosféra nostalgie a svetabôľ u nemá miesto. Urč ite však nie je jedno, že ked nám bez náhrady zlikvidujú lodenice, v ktorej máme 90 funkčných a pravidelne používaných lodí (pre školu i klub) , tak ma budete preklínať nielen, vy ale aj budúce vodácke generácie.
Ja prakticky celý život trávim so študentami-vodákmi, pretekármi, deťmi na vode a vo voľnej prírode.
Žial v tejto dnešnej ekonomicko-finančnej a obchodnej stratégii a tlačenici sa nevyznám. Verím však, že ke dáme hlavy dohromady, niečo vymyslíme, aby sme mali nielen dobrú partiu, ale aj k nej patričnú nehnutelnosť. Ďakujem za pozornosť .
S pozdravom a vode zdar
Vojto Potočný
