Viem, že u každého to tak nebude, ale ja, keď si na pol hodinku odbehnem na obed, zväčša miniem okolo 5 eúr. Na deň dostanem 3,50 eúr v gastráčoch. Ale kto vie, možno, keby som žiadne gastráče nedostával, kupoval by som si dva rožky a 15dkg tresky. Vďaka ti milá vláda, že na mňa a moje zdravie myslíš. Môže sa namietať, že nezapadám do priemeru slovenských zamestnancov, s čím môžem súhlasiť. Teda u ľudí ako ja tento argument nezaberá. Pre Vás ostatných, žiaľ, musí dôjsť k obmedzeniu Vašej slobody, podobne ako keď pacienta na psychiatrickom oddelení priviažu k posteli, aby nedošlo k sebapoškodzovaniu. Samozrejme, "priviazaní" sme spolu s Vami aj my ostatní, takže žiadna závisť.
Ďalší argument vypustil skoro-prezident KOZákov, pán Mojš. Vraj zrušením gastráčovo-tlačiarenských firiem by došlo k zvýšeniu nezamestnanosti. Zrušením tohto bezrizikového biznisu by sa majitelia týchto firiem museli poobhliadať po inej "príležitosti" a spolu s nimi aj ich zamestnanci. Ak teda platí čo povedal (a očividne to je nevyvrátiteľný argument), tak potom "zalístkujme" aj dalšiu životnú potrebu - ošatenie. Začnime vydávať textil-lístky, za ktoré sa môže nakúpiť len oblečenie. Ľudia nebudú chodiť neogabaní ako socky a budú pravidelne meniť šatník. Samozrejme netreba ich spájať s existujúcimi gastro-firmami. To by náhodou zvládli tieto firmy s existujúcimi kapacitami a ďalšie pracovné miesta by nevznikli. Treba vydať nové licencie na vydávanie týchto textil-lístkov a vzniknú nové textil-firmy, budú noví zamestnanci. A ďalej: nielen jedlom je živý človek, veď každý potrebuje aj kultúru (čo zrejme dokazuje, že máme ministerstvo kultúry a každý, skrátka musí, naň prispievať). Takže lístky na kultúru - nové firmy, noví zamestnanci. Keď štát vie určiť, za koľko minimálne sa mám najesť, tak určite bude vedieť, za koľko minimálne sa mám ošatiť, za koľko minimálne sa mám kultúrne rozvíjať. Ľudom ale stále zostanú peniaze, ktoré niesú jasne pridelené k určenému výdavku. Každý musí niekde bývať, tak teda treba začať vydávať bytné-lístky a založiť byt-firmy. (Aj šport je štátom dotovaný, čo tak ...)
Takto štát veľmi čisto a jasne určí, čo si človek z minimálneho platu môže dovoliť - štátom určený minimálny štandard. Bývať, jesť, ošatiť, kultúra (všakže) a "prinajlepšom" (plánovaní politikov) mu navyše nezostane nič. Ak sa ale naši "lekári" dobre zamyslia a systém vyšperkujú do posledného detailu, nič iné vlastne ani nebude potrebovať. Minimálny štandard pre prežitie človeka bude dodržaný. Tí štastnejší, ktorí zarábajú viac ako minimálku, budú mať aj zvyšné peniaze, ktorým štát nepridelil povinný spôsob minutia. A teda to sú už naozaj peniaze, ktoré môžu minúť na čokoľvek. Napríklad ich priložiť ku gastro-lístkom a dopriať si lepšie jedlo. Alebo ku textil-lístkom a dopriať si kvalitu namiesto číny. Prípadne doložiť k byt-lístkom a namiesto štátom nariadeného štandardu 8 metrov štvorcových na osobu si dopriať luxus na vystretie nôh. Len pre Boha: nezalístkujte nezamestnaných, im dajte peniaze. Oni si nakúpia sami. Predsa takúto zvýšenú pozornosť zo strany štátu si zaslúžia len zamestnaní.
