V prvom rade chcem popriať veľa zdravia Robovi a úprimne dúfam, že sa z toho dostane a nebude mať trvalé následky. Fyzický útok na politika je neprijateľný a už tobôž so strelnou zbraňou. Platí to aj v prípade, keď je obeťou zlý politik, ktorý jazdí na vlne nenávisti a klamstiev.
Útok na premiéra ma neprekvapil, tak ako ma neprekvapil teroristický útok harabínovca v Teplárni a ako ma neprekvapila poprava novinára a jeho snúbenice mafiánskym vybavovačom, ktorý oslovoval Roba „šéf“.
Ono stačí dlhodobo šíriť nenávisť, aby sa niečo stalo. Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa nerozbije. Robo dlhodobo šíril nenávisť voči novinárom a označoval ich za hlavné zlo v krajine, až to jeho človek pochopil po svojom a myslel si, že nad tým ľudia mávnu rukou. Robo sa z toho nepoučil a vrátil sa k nenávisti voči novinárom, čím nesie spoluzodpovednosť za napáchané skutky.
Časť elektorátu, v ktorom lovil aj Robo, je dlhodobo doslova učená nenávidieť ľudí s inou orientáciou, až to jeden človek pochopil po svojom a išiel si zastrieľať do bezbranných ľudí. Našli sa aj takí, ktorí s týmto činom súhlasili a lamentovali, že obetí malo byť viac. Aj toto je Slovensko a vysvedčenie pre mnohých slovenských politikov.
Robo sa dostal znova k moci vďaka chrleniu nenávisti a manipulovaniu voličov. Zneužíval covid, aby hnal ľudí na námestia a burcoval v nich hnev. Išiel cez mŕtvoly vlastných voličov, lebo síce stratil jedného, ale získal piatich. Jeho voliči si neuvedomia, že keby počas covidu vládol Robo, tak je hlavným zástancom dodržiavania opatrení a bol by prvý zaočkovaný.
Roky svojim voličom púšťal zmanipulované zostrihané nahrávky, ktoré dostával priamo z prostredia polície, kde siahali jeho chápadlá aj v čase, keď nebol pri moci. Kŕmil svojich voličov planými sľubmi o potrebe znižovania cien (ako keby to bolo také jednoduché), poslušne útočil na napadnutý susedný národ, pričom sa líškal agresorovi z Moskvy a nikdy si nezabudol kopnúť do prezidentky, jediného normálneho človeka, ktorý to dosiahol vysoko v slovenskej politickej scéne.
Agresívnemu vyburcovanému voličstvu podsúval bludy o tom, že naša prezidentka slúži cudzím mocnostiam. Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou a on toto opakoval tisíckrát. Našej prezidentke a jej deťom sa vďaka Robovi a jeho kumpánom vyhrážali ľudia zabitím. Preto znova nekandidovala, čo je pochopiteľné.
Namiesto toho, aby vláda riešila životnú úroveň ľudí, stav ekonomiky a vízie, zamerala sa radšej na znižovanie trestov a premlčacích lehôt a najnovšie na ovládnutie verejnoprávnych médií. Ich voličom to stačí, lebo prahnú po pomste, tak ako prahli po pomste voliči Igora. V mnohom sú si veľmo podobní...
Všetko má svoje hranice... aj pravidelné prskanie nenávisti. Niektorí politici však pokračujú v šírení nenávisti a dokonca hovoria o vojne. Moji drahí, to vy sa musíte zmeniť. Vy musíte prestať burcovať ľud, lebo nič iného nerobíte ostatné štyri roky. Ak je spoločnosť rozdelená a plná nenávisti, tak to je vaša zásluha. Nie nejakých médií alebo opozície. Je to výsledok vašej politiky. Ľuboško, Matúško, Jurko, Andrejko, Tomáško, Števko, atď. Vy sa musíte zmeniť.
Stojíme na križovatke. Je teoretická možnosť, že koaličných politikov osvieti a dovládnu v kľude, za robenia si tradičných kšeftíkov, alebo pôjdu ďalej a už započatú normalizáciu rozbehnú naplno. Smerujeme k režimu podobnému tomu v Maďarsku, kým vyspelejšie krajiny so socialistickou minulosťou nám vývojovo utekajú.
Tak, ako si vládni politici kedysi vybrali cestu nenávisti, môžu z nej sami zísť. Je to na nich...
