V minulosti rôzni ľudia, skupiny ľudí a miestami aj celé civilizácie rozumeli potrebe spolunažívania s prírodou. Žiaľ, vždy bola aj kopa tých druhých, ktorí mysleli len na seba, svoje pohodlie až luxus. Kým v stredoveku nás príroda regulovala devastačnými epidémiami, lebo sme od čias Ríma zabudli na hygienu, dnes sa nám príroda mstí za znečisťovanie a ovplyvňovanie klímy.
V týchto končinách je asi nevyhnutné zdôrazniť, že Zem nie je plochá. Zem obieha okolo Slnka a Slnko na ňu vplýva spolu s inými planétami, ktoré nie sú ploché a našim Mesiacom, ktorý taktiež nie je plochý. Tieto telesá majú svoje gravitačné polia a žiaľ, aj to musím zdôrazňovať, lebo existujú aj popierači existencie gravitačnej sily. Pozície väčších telies v našej sústave spôsobujú cyklické zmeny v trajektórii Zeme, jej naklonenia a tzv. precesie. Nie, nie je to nejaký „humbuk zo západu“, ale tieto cykly objavil srbský geofyzik a astronóm Milutin Milanković, rodák z nášho Rakúsko-Uhorska.
V týchto končinách treba asi zdôrazniť aj fakt, že Zem nemá 6 alebo 2 tisíc rokov, ale je podstatne, podstatne, podstatne staršia. Ostatných milión rokov nás ovplyvňujú doby ľadové, ktoré sa striedajú s obdobím tepla v 100 tisíc ročných intervaloch. Momentálne sme vo fáze otepľovania, ktorú však výrazne urýchľujeme našou dennodennou činnosťou. Kým prirodzené otepľovanie je dlhodobý proces a predsa vie pôsobiť ničivo na živé tvory a dokonca spôsobiť vyhynutia druhov, nám sa od začiatku priemyselnej revolúcie podarilo navýšiť množstvo CO2 v atmosfére o 50% a dnešné hodnoty sú najvyššie za ostatných 14 miliónov rokov.
Na jednej strane ťažíme zo zeme fosílne palivá, ktoré sú po ich spálení dodatočným zdrojom uhlíka (a znečistenia) v prírode a zároveň v dôsledku devastačnej deforestácie planéty a ohrievaním oceánov, strácame prirodzené formy akumulácie uhlíka. V prenesenom zmysle je to ako keby sme pílili konár, na ktorom sedíme a ešte sme so sebou spokojní.
Parazitovanie na prírode je veľmi výnosný biznis, ktorého sa firmy nechcú zbaviť, a preto vynakladajú značné zdroje na propagandu. Ľudia majú vo všeobecnosti problémy s odlíšením správ od reklamy, a tak prepadajú aj anti-zelenej propagande a kopú nožičkami vždy, keď počujú o ochrane životného prostredia alebo zelených technológiách. Najnovšie u nás panuje iracionálna fóbia z veternej energie...
Na Slovensku sme mali a máme aj tzv. popieračov klimatickej zmeny. V mnohom pripomínali a pripomínajú tradičných konšpirátorov, ktorí si hľadajú len tie „správne“ informácie, ktoré ich utvrdzujú vo svojom presvedčení.
Medzičasom sme tu mali február, kedy boli denné teploty na juhozápade Slovenska nad 20°C. Rok čo rok nás trápia dlhotrvajúce letné suchá a horúčavy. Tie striedajú koncentrované dažde, na ktoré nestačí ani drahá protipovodňová ochrana. Deštrukčné udalosti, ako sú ničivé povodne, tornáda alebo v iných kútoch sveta aj hurikány, budú čoraz častejšie a intenzívnejšie, a to práve v dôsledku zmeny klímy. Je otázkou času, kedy sa u nás ukáže tornádo podobné tomu, ktoré nedávno ničilo moravské dedinky. Deštrukčné udalosti sa budú diať aj vo svete a uvedú množstvo ľudí do pohybu, takže sa musíme pripraviť aj na migračné vlny z klimatických dôvodov.
Úplné zvrátenie stavu na úroveň spred dvoch storočí nie je možné, ale musíme zmierniť náš príspevok ku klimatickej kríze a zároveň sa pripravovať na dopady. Keď sa vám prederaví vedro a vyteká z neho voda, tak ho logicky zaplátate. Podobne fungujú zmierňujúce (mitigačné) opatrenia. Keď sú koreňom problému antropogénne emisie skleníkových plynov a deforestácia, tak emisie treba znižovať a netreba devastovať lesy, a to pri zachovaní určitého životného štandardu. Potrebujeme viac obnoviteľných zdrojov energie a lesov, v ktorých nebudú ľudia robiť zásahy, lebo iba také lesy sú najstabilnejšie a vedia zadržať väčšie množstvo vody.
Týmito opatreniami zmiernime dopady, ale úplne sa nim nevyhneme, a tak sú nevyhnutné aj adaptačné opatrenia. Musíme sa pripraviť na migráciu zvierat a ľudí a zároveň upravovať naše okolie tak, aby sme vedeli v meniacej sa dobe ako tak prežiť. To so sebou prináša napríklad vodozádržné opatrenia a výsadbu zelene, ktorá by mala dominovať mestám a obciam namiesto betónu.
Alebo robme všetko po starom, a potom sa škrabkajme po hlave, keď budú zomierať ľudia...