Téma Palestíny je najtabuizovanejšou témou na Slovensku. Médiá sa o nej snažia písať čo najmenej a keď už, tak je to v drvivej väčšine prudko jednostranné referovanie. Zjednodušene, o téme sa referuje až vtedy, keď lietajú rakety. Palestínčania sú desiatky rokov prezentovaní ako agresori a druhá strana ako obeť. Nečudo, že v takomto prostredí vznikla masa podporovateľov okupácie, ktorá v absencii morálnosti prekonáva i tých najhorších podporovateľov ruského režimu.
Napriek voľbám v Izraeli, umiernené strany sú tlačené do ústrania a ľudia si volia čoraz väčších radikálov. Tento proces je dlhodobý a časom sa stupňuje. Politiku Izraela teda už desaťročia spája režim, ktorý má za cieľ etnické vyčistenie Svätej zeme. Hlavnými piliermi tohto režimu sú: brutálna vojenská okupácia, zaberanie okupovaných území a systematické terorizovanie okupovanej populácie s dennodenným porušovaním ľudských práv. Do vnútra vytvára režim neustálu atmosféru strachu a zhadzovania umiernených predstaviteľov majority. Nie je prekvapením, že po desaťročiach tohto istého, sa veci neposunuli k lepšiemu.
Dve desaťročia počúvam od Slovákov ospravedlňovanie systematickej brutality vojenskej okupácie kvôli historickým súvislostiam. V 40tych rokoch 20. storočia stáli Palestínčania pred vlastným „Mníchovským diktátom“ a je smutné, že práve Slováci, ktorých predkovia boli súčasťou ČSR, sa nevedia vžiť do podobnej situácie. Práve kvôli týmto udalostiam mnohí Slováci mávnu rukou nad súčasným dianím vo Svätej zemi. Netrápi ich ani osud 700 tisíc Palestínčanov, ktorí museli utiecť zo svojich domovov, ktoré boli následne zdemolované a zabrané okupačnou mocnosťou a do dnešných dní žijú v utečeneckých táboroch, kde sa ich počty znásobili na milióny a je im odopierané právo na návrat, čo je podľa Článku 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv ich ľudské právo.
Násilie plodí násilie a terorizmus plodí terorizmus. Nebyť brutálnej vojenskej okupácie, nedošlo by k dvom povstaniam palestínskeho národa. Nebyť režimom páchaného terorizmu, teroristické palestínske organizácie by si ani neškrtli a nemali by materiál na regrutovanie. Izraelský režim to dotiahol až do súčasného stavu a tento stav mu vyhovuje. Židovskí a palestínski obyvatelia Izraela a tzv. Okupovaných palestínskych území, žijú v ešte väčšom strachu, a potom sa nerieši korupcia vlády a už sa zabudlo aj na ovládnutie súdnictva, ktoré prebehlo minulý rok a sprevádzali ho masové demonštrácie.
Každodenná brutalita vojakov IDF by nikdy nestačila na zavedenie trvalých zmien. Na to sú budované ilegálne osady, ktorými Izrael presúva svoju populáciu na okupované územia a tým pádom porušuje Článok 49 IV. Ženevskej konvencie, ktorá slúži na ochranu civilistov v časoch vojny. Desaťročia na to poukazuje aj Valné zhromaždenie OSN, ale keďže v Bezpečnostnej rade OSN stále funguje zastarané právo veta, OSN je aj v tomto prípade bezzubá.
Pred mesiacom sa minister financií Bezalel Smotrič nechal počuť: „Prišli sme územie osídliť, stavať na ňom, zabrániť jeho rozdeleniu a vytvoreniu palestínskeho štátu.“ Smotrič je súčasťou krajne pravicovej (rozumej fašistickej) Sionistickej strany. Počet ilegálnych osadníkov sa šplhá k číslu 700 tisíc a režim neustále prezentuje nové plány expanzie. Osady vznikajú na najlukratívnejších častiach Západného brehu Jordánu. Prevažne na vyvýšeninách so zdrojmi pitnej vody, ktoré sú poprepájané cestami, po ktorých môžu jazdiť len Židia. Západný breh Jordánu momentálne vyzerá ako ementál a nemôže tam vzniknúť samostatný Palestínsky štát. Režim prahne po anexii celého územia.
Osadníci sú mladí ľudia, ktorých režim dotuje a často sú medzi nimi radikáli, ktorí tento život berú ako svoje poslanie. Osadníci sú fyzicky krytí vojakmi IDF, a tak absolútne beztrestne útočia na palestínsku populáciu. Vojaci IDF sa prizerajú násiliu a akékoľvek náznaky protestov potláčajú násilím. Tieto pravidelné udalosti sú našimi médiami ignorované.
V ostatných rokoch sa stalo tradíciou režimu zneucťovať jedno z troch najsvätejších miest Islamu, mešitu Al-Aksá. Tieto útoky kukláčov slzotvorným plynom a mlátením veriacich, vedia nahnevať každého človeka, ktorý rešpektuje právo vierovyznania. Súčasťou okupačného útlaku sú aj kresťanskí Palestínčania, lebo okupácia nerozlišuje na báze náboženskom, ale len etnickom. Režim ide proti ľuďom a je dostatočne rozumný na to, aby nezasahoval voči svätým miestam Kresťanstva, lebo to by nebolo dobré pre PR.
Najhoršia situácia je v Pásme Gazy, ktoré je od roku 2007 klietkou pre jeden a pol milióna ľudí (dnes už pre vyše 2 milióny), ktorí žijú napospas brutality režimu. Vtedy sa režim dohodol s egyptským diktátorom Mubarakom na blokáde Pásma Gazy. Je logické, že muselo dôjsť k ešte väčšej radikalizácii obyvateľstva Pásma Gazy a Hamas získaval regrútov, čo viedlo k ostreľovaniu Izraela a brutálnemu útoku z októbra 2023. Ak však niekto nechce vidieť, že príčinou tohto všetkého je systematická politika izraelského režimu, ktorá sa nechce zmeniť, lebo mier jej nevyhovuje, tak takýto človek má klapky na očiach a zatmenie v hlave.
Časť Slovenska fandí odpornému ruskému režimu a iná časť Slovenska fandí odpornému izraelskému režimu. Oba režimy tvrdia, že ich oponenti nie sú národmi. Oba režimy sa vyhovárajú na ľudské štíty, pričom idú cielene po civilnej populácii, aby na hulváta zabrali ich územia. O nič iné týmto režimom nejde. Chcú držať populáciu v strachu a boji voči spoločnému nepriateľovi, lebo takáto populácia sa najľahšie ovláda, a pritom im ide o metre štvorcové.
Izrael chce celú Svätú zem. Podľa dominujúcej radikálnej ideológie na to majú právo od boha a budú v tom pokračovať, kým neutečie alebo nezomrie posledný palestínsky obyvateľ.
Pásmo Gazy je jedno z najhustejšie osídlených častí Zeme. Civilisti utekajú pred útokmi do kruhu a už nie je možné referovať o obetiach s potrebnou mierou presnosti. Počet civilných obetí sa ráta na desiatky tisíc, pričom možno predpokladať, že polovica obetí sú deti, lebo taký je podiel detí na celej populácii. Masakrovaní sú aj lekári a zdravotníci, pracovníci OSN či novinári (vrátane izraelských). Izrael to hádže na rezidenčné štvrte, nemocnice, školy a hlavne miesta, kde vie o koncentrácii utečencov. Môže si to dovoliť, lebo svet nad tým mávne rukou.
Podľa odhadov je pod sutinami ešte 10 tisíc tiel, ktoré bude potrebné vyhrabať. 50 tisíc detí je dlhodobo podvyživených a vychudnuté deti na kosť a kožu nám pripomínajú nacistické koncentračné tábory. Generálny tajomník OSN sa už v novembri 2023 vyjadril, že:“ „Gaza sa stáva detským cintorínom a denne zomierajú stovky chlapcov a dievčat“. V Pásme Gazy kolabuje zdravotníctvo, zásobovanie vodou, jedlom, liekmi a inými dôležitými tovarmi. Pred bombardovaním niet úniku a vedzte, že časť preživších sa aj vďaka tomuto zradikalizuje a pôjde proti režimu.
Chce to silný žalúdok, aby s tým bol človek ok. Časť Slovákov s tým nemá problém. Podľa nich zaútočil Hamas, a preto môže zomrieť aj stotisíc detí. Im to bude jedno a možno sa ešte potešia. Podobnosť s obdivovateľmi ruského režimu alebo Hamasu „čisto náhodná“...
Loptička bola, je a bude na strane Izraela. Iba Izrael môže zrušiť vojenskú okupáciu a vykročiť k mierovému spolunažívaniu. Izraelu však dominuje radikalizmus a normálnejší Židia sú stále v menšine. A tak to bude všetko pokračovať...
