Nech ma i šľak trafí...

Je to tak.... nech ma i porazí, ale tá škola, na ktorej som sa trápila štyri roky mi bude chýbať... nech to vezme čert, ale skutočne.... bude mi to chýbať... maturita je za mnou.... dnes už súhlasím s tým, že maturita je formalita,ale iba pre to, že je to za mnou a každý máme tendenciu veci po tom, čo ich už vykonáme pokladať za niečo jednoduché.... ale nebolo to tak.... toľko stresu a učenia som už dlho nezažila... viem, že na výške ma to čaká znova... ale nechcela som o tom....

Písmo: A- | A+

Viete... dnes.... akosi.... bola rozlúčka.... odovzdali sme knihy.... a šli domov.... teda... nešli.... poniektorí sme ešte s chuťou išli zhltnúť pizzu, pokecať a tak.... no z väčšinou som sa poriadne nerozlúčila, s profesormi som si nepovedala posledné zbohom... nie, že by som ich celé roky neohovárala, nie že by mi nikdy nikdy neliezli na nervy, nie že by som na nich nevymýšľala rôzne prezývky ... viete.... toľko nadávok, čo som na tú školu použila asi sa nedá spočítať.... ale to podstatné, čo mala, to mi aj dala.... vzdelanie, kamarátov, kamarátky, prvú lásku... to všetko splnila... tak čo jej mám vyčítať....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Koniec jej vyčítam....skôr sebe.... svojím pasivným spolužiakom(samozrejme tu rátam aj mňa), ktorí si vážnosť situácie neuvedomujú.... je tak....

Chápem, príde-odíde.... ide to ďalej..... ale mám pocit nedokončenia niečoho, čo som budovala štyri mizerné roky.... hoci maturita bola úspešná, nie je to všetko len o tom..... snáď si to raz odpustím, odpustím to mojim spolužiakom.... odpustíme si navzájom a pochopíme všetci, že sme mali v tom malom tak veľa.... že tvrdé podmienky mám priniesli často aj radosť, smiech cez slzy, radosť z ťažkých chvíľ, ktoré sme mohli prežiť spolu....

Chcem uznať vďaku profesorom...mnohým.... a ospravedlnenie, že môj posledný oficiálny deň v škole bol fiasko, nikdy nezabudnem, kto sa kedy potkol o tašku, kto mi dal prvú päťku, kto mi prvýkrát uznanlivo potriasol ruku...to všetko budovalo môj charakter... to všetko ma ťahalo štyri roky dopredu. ďakujem.... tak napokon.... som dorástla na dospelého človeka... vďaka vám... fakt bolo veľa zlého a ťažkého...ale na to zabudnem.... ako sa poznám...a zostanú mi iba milé spomienky....

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ďakujem všetkým, ktorí ma poznajú a chápu čo tým chcem povedať.... a ďakujem aj tým, čo si to aspoň prečítali, aj tým, čo nechápu túto situáciu...Tak napokon si už len želám svetový mier:-DD... ale nie... vážne.... neviem, ako dlho to tu bude vysieť, asi len pár dní, kým sa nespamäťám a prestanem premýšľať nad tým, čo by bolo, keby bolo.... tak rýchlo čítajte....:-)))...

Iwk@ Olekšáková

Iwk@ Olekšáková

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  0x

...verím v pravdu...OBJEKTÍVNU... a verím, že sa nestačí prizerať ale treba konať ak chceme niečo zmeniť... a dúfam, že to raz príde.... Zoznam autorových rubrík:  Súkromné

Prémioví blogeri

Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Vladimír Rudl

Vladimír Rudl

114 článkov
Marian Nanias

Marian Nanias

348 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

334 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu