
Až keď sa raz ráno
Nezobudím vo svojej posteli
Ale v inej posteľnej dimenzii
Pochopím to, áno
Prečo som tak prežívala
Prečo ma všetky
Rany sveta boleli
Až vtedy snáď nájdem šťastie
No neviem, či sa ponáhľať
Či čakať kedy to prekliatie
Sa skončí snáď
Či samo, a či od seba
Či pomôcť tomu netreba?
Odkiaľ som sa zobrala
Či posol som, či netvor
Kde nájsť odpoveď
Keď žiaden smerový otvor
A ani žiadna spoveď
Mi nijako nepomáha...
Až keď srdce prudko
Prestane biť
A tá moja krehká niť
Sa pretrhne hladko
A skočím skokom poznania
Bez slov a zbytočného kecania
Do tvojich a vašich snov
Ako prelud, sen či viera
Ja však budem žiť
Nie ako čierna diera
Ale ako dieťa zeme, ako vták
V mene slnka, alebo ako mrak...
Ako tlkot srdca, ako bozk Tebe na pere, ako rozliaty vosk...