Svet v okolí letí
okolo mna žiadne svetlo nesvieti.
Sedím tu, to si si prial?
Moje sny sa rozpadli...
No rozklad ešte doznieva
Ešte vždy tvár slza polieva
Chcem plakať, radovať sa
Chcem byť samostatná
no tým na niekom závislá
Radosť unikla mi pomedzi žiaľ
jej niť sa stále stenšuje
a semienko žiaľu sa iba zväčšuje
Vyrastá vo mne nenávisť
voči všetkému a ničomu
už nemám kam ísť
iba k srdcu a jeho lomu.
Som nymfa, Venuša a Afrodita
a zrazu ležím niekde zrytá.
Som hviezda iba vtedy
ked pozerám na spité pohľady.
Nechcem viac sa cítiť mizerne
no neviem to zmeniť už roky
môj život sa správa príšerne
už cítim v hlave traumy kroky
Kam ísť a kde prísť?
Ved všetko končí tunelom
či z cesty zísť
či vyhnúť sa mojim snom?
Vysvetlite mi, kde patrím
kde srdce svoje zložím
kde nájdem svoj úkryt
či je jedno kde mám hniť?
Nie, nechajte ma myšlienky
vypadnite preč
opustite moju reč
chodte, chodte, chodte preč!
Som nula, nula ostanem
svoje srdce si zbytočne vylejem
Nič sa nezmení, zostane všetko plynúť
a mne zostáva sa iba do klbka opäť zvynúť...
