Svet sa mi stratil
Pred očami
Sa mi rozbil
Kúsok bielej kriedy
Dopísala som s ňou
Našu lásku a nádej
Kedy však uschneš srdce
Nech môžem písať znova po nej
Trápim sa mimo času a priestoru
Mimo všetkých bez teba
Niekedy myslím na ten tunel a žiaru
Len či pôjdem do neba?
Veriť je naivné vraví sa
Toľkokrát sa popálim
A znovu vrátim sa
A viem že ešte stokrát sa unáhlim
Plačem sama bez dotykov
Nech nie som blázon
Čo pláva zbytočne v rieke snov
Ale čo teraz keď ním skutočne som?
Krieda sa zmenšuje no môže ešte písať
Každým bolením sa mi strácaš srdce netrpezlivé
A ja neprestanem snívať
Kým posledný kus sa nerozštiepi a nerozkýve.....