Tam kde sú slzy
Tam je aj plač
Kde rastú stromy
Musí byť najprv dážď
Keď myslíš že slnko zašlo
Prídu snáď tie hrejivé lúče
A kiež by srdce srdce našlo
A nie len nech bolesť kúše
Až keď človek stratí vieru
V najbližšieho človeka
Bolesť zakryje mu zrak
Slová bolesti zastrú mu peru
A cíti sa sám ako poľný mak
Padá na kolená a modlí sa k sebe
Lebo stratil vieru a sníva
Viac o láske a smrti ako o chlebe
Až keď je na dne
vie že láska je bezbrehá
miluješ , či máš rád?
a ten niekto ťa bodne pod rebrá
viac to bolí ako samotná pravda
že niekomu si robil iba pomocné pádla
Už nechcieť pomáhať v tejto chvíli
Je zdanlivé vykúpenie z bolestného sna
Že sestra a brat ti zase uvili
Tŕňovú korunu spoločne
Nechali ťa na okraji dna
A keď sa zodvihneš
A ideš cestou sám
Ruku sestry viac nechceš
Bojíš sa nehojivých rán
Odpustenie je cesta ktorou chcem ísť
Lebo moje srdce nevie takto žiť
A ak ja budem chcieť holá k niekomu prísť
Nech sa mi to všetko započíta, prosím
Aj keď hnev a smútok stále v sebe nosím...
