vidím
a zrazu cítim
cítim to vonku
ako by šlo len o rozprávku...
Zima január
prvá skúška bez snehu
a ja myslím iba na to
kto mi dá nehu...
myslím na umenie na strach
že neuvidím už to že pominiem sa v prach...
opúšťam Tatry
míňam Fatry
premýšľam za tri
aké je to zvláštne....
mám pocit
pocit ťažký
neviem ho opísať
je taký zvláštny
ako ked stojíš
a zrazu vzlietneš
nevieš prečo ako
iba letíš
a zrazu pomedzi slzy sa tešíš
lúč ma zrazu pohladil
drzo nežne po stehne
a ukázal mi Kriváň
ako krásne sa kvôli mne ohne
a zabúdam koľko ráz ma už poranil...
brzdy brzdia, zuby škrípu
a ja v tomto kriku
sa cítim ako v raji
uprostred všetkých sveta tají...
chcem žiť viem to už celkom jasne
aspoň v tomto momente tak krásne
cítim chvíľu
chytám do rúk silu
sa mi cíti že snívam
že lásku mám a na ňu sa dívam.....
