Veľa ľudí vníma vieru skôr cez cirkev... áno, aj to je háklivá téma, ktorej sa nemienim dotýkať, lebo viera a cirkev je niečo iné. Mnoho ateistov sa ohraňuje tým, že cirkev je zlá, že krestania sú len falošní ľudia, ktorí sa len pretvarujú, a pritom sú ešte horší ako ostatní. Hm... nehovorím,že to tak častokrát nie je... práve naopak. Ale všetci sme len ľudia, všetci robíme chyby, jedni väčšie, jedni menšie... myslím, že každý má nejakú životnú filozofiu, niečo v čo verí... aj keď si hovorí, že ateista. A to, že sme niektorí kresťania nám nedáva právo nikoho odsudzovať, z vrchu na niekoho pozerať, práve naopak...my by sme mali byť pokornejší, lebo v tieto hodnoty by sme mali veriť...žiaľ, často to tak nie je... ale opäť platí, že netreba všetkých hádzať do jedného vreca, každého musíme poznať individuálne... a je tu dôležitá obojstranná tolerancia... aj keď je to častokrát také ťažké!
Nakoniec chcem povedať, že viera je niečo individuálne, každý má na svet rozdielny pohľad...a to je dobré, lebo čo by to bolo, keby sme všetci mali ten istý názor... ale častokrát sa zaoberám vo svojom vnútri tou známou filozofickou otázkou...čo po smrti? Trápi ma to... ešte stále nie som celkom dospelá a tak si názory ešte len formujem...ale to, keď si predstavím, že mi zomrie niekto z najbližších ma desí... keď si na to spomeniem, v noci nemôžem ani spať... nechcem na to myslieť, ale taktieť viem, že je to súčasťou života. Niekedy sa fakt bojím, čo potom... popravde...svojej smrti sa bojim asi trochu menej... a to asi preto, lebo mám túto vieru... že niečo bude, že sa nemám čoho báť, že mi bude ešte lepšie, ak sa teraz budem správať podľa zásad morálneho správania... a o tom je moja viera... zaháňa mi strach, je ochranným piliérom v mojom živote, dodáva mi silu ísť ďalej aj keď sa mi nič nedarí.. a pomáha mi stať sa lepšou..aj keď to niekedy nevýjde. Viem, že sa to možno zdá niektorým smiešne, nelogické, nepremyslené a nezmyselné... možno... ale viera nie je o logike... je práve o tom, čo ju presahuje!
