Viem, že asi mnoho mladých ľudí pokladá zbytočne strávené chvíle v kostole, alebo premodlenie celého večera pri hroboch za nudné, trápne, či zbytočné. Ale ja to vnímam úplne inak... verím, že toto modlenie môžem mojim mŕtvym zosnulým veľmi pomôcť... a ako sa píše v tej rozprávke o troch grošoch... proste, nie je to len o tom, že ja sa teraz pomodlím a nič z toho nemám... všetko sa raz vráti... ja dúfam, že aj moji potomkovia budú raz rozmýšľať aspoň ako ja... a že ma nenechajú v štychu, ale pomodlia sa za mňa, keď to budem najviac potrebovať... ja sa potom budem na nich usmievať a budem sa im snažiť nejako pomáhať... preto verím, že takáto modlidba ma väčšiu moc, ako čokoľvek iné, hmotné, či nehmotné na tomto svete...






