Spomienky sú tu pre nás. Práve ležím v posteli. A napadlo ma to. Spomenula som si na všetky tie maličkosti... všetko, na čo som počas dlhých rokov zabudla. Ani neviem ako.. azda zázrak. :-)
Iste aj vy máte také spomienky ako ja... aspoň podobné...
"Tak. Ide sa do školy. Už zaznela zvučka!" tak presne s týmito slovami mňa a moju mladšiu sestru nútila ísť do školy sestra staršia... tá bola vtedy naša pestúnka a veľký šéf.. ešte sme ju ako-tak počúvali. Aká zvučka? No... ráno... ešte vždy chodí na Rádiu Slovensko... zvučka: "pip, pip, pip, pip, píííííííííííííííp! Gong práve oznámil sedem hodín" Klasika... hoci nám vyučko posunuli o pol hodiny neskôr, autorita nakázala ísť do školy... a tak sme takmer celú základku chodili do školy takmer skôr ako školník:-D
Ale to, ako sme cez prázdniny mávali na obed špagety, hranolky a ryžový nákyp sa zabudnúť nedá. No dobre...sem-tam boli aj dukátové buchtičky(veľká úcta staršej sestričke..to bol pre nás sviatočný deň:-D). Trikrát do týždna to istili špagety... a dva dni sme demokraticky hlasovali. Priznám sa... sem-tam to bolo celé nejaké skorumpované. Cez prázniny som sa nikdy poriadne nenajedla!..ešte, že vždy boli po ruke sladkosti:-D
Aj vy ste niekedy liezli tam, kde ste nemali? Hm...to sa stáva. V neďalej veľkej nedokončenej bytovke sme hrali schovávačku. Až kým moju sestru neuvidela suseda, nenažalovala to mamke... a tá... nám to jednoducho zatrhla. No že vraj tam žili bezdomovci...v živote som tam žiadneho nevidela.... Myslím síce, že my by sme o tom asi vedeli viac ako mamka a ľudia, ktorí tam nikdy nevkročili... ale dajme tomu... a bolo po srande...
Topánky na podpedkoch. Krásne šaty. Líčidlá. Kto by odolal? Ani my sme neodolali. A tak sme každé druhé popoludnie usporadúvali verejnú módnu prehliadku! So všetkým čo k tomu patrí. Hostia boli... hm... my tri... a sem-tam prišli aj susedky. Ale tie sa vždy nudili... takže potom naše hry postupne vystriedala Hra na obchod. To bola tiež haluz!..:-)
Listy z burinky ako drobné peniaze.Kamene ako papierovky. Tha... sveta žiť! Nepozorovane perieš špinavé prachy... jednoducho otrhneš a "čapeš" do obchodu. Hej... hej... to sa nakupovalo! Až kým neprišla tvrdá ruka zákona... a nepovedala DOSŤ!(vtedy už asi mala viac ako desať rokov- chápete... autorita!)A tak prišli ozajstné opečiatkované papieriky. Ale múdri ľudia si po ceste na wecko zobrali papier, nastrihali a opečiatkovali. Joj... škoda, že to nie je také jednoduché s tými peniazmi aj teraz, v reálnom svete:-D
A samozrejme nezabudnem na hry. Prechod od futbalu, keď sme ako najmenšie hráčky často viseli vo vzduchu ( poznámka :lebo silnejší chlapci nás jednoducho zdvihli a prehodlili na druhú stranu:-D), k volejbalu nám prospel. Samozrejme, že boli ešte aj medzizastávky. Bejzbal, vybíjaná, tenis.... a nemôžme zabudnúť na klasiky: kohutík, skrývačka, paličková skrývačka, kartoška, naháňačka, prášky, autá(ako odrody nahánačky)...
Joj... to boli časy... teraz, keď pozriem na tie deti von, keď pozriem z okna pričom sa drvím do školy... je mi smutko... ale tak je to asi správne... viem, že ten čas hrania a vystrájania už prešiel... už by som sa asi pri hre pozastavovala nad vecami, aby som sa nezašpinila, čo si pomyslia ostatní a pod. ... niekedy som to nerobila... asi som už dospelá... no je vo mne kúsok dieťaťa... minimálne tieto spomienky, ktoré budem vždy uchovávať hlavne pre svoje deti, aby vedeli, ako sme sa hrávali v minulosti, že sme nepotrebovali iba telku, počítač, playstation... aj keď... samozrejme, že vychytené seriály ako Amazonka o ôsmej večer sme nemohli zmeškať:-).
tak dúfam, že aj vy ste si spomenuli na tie vaše, vášmu srdcu blízke spomienky z detstva...je ich veeeeeeľmi veľa...čo by sa tu dalo ešte napísať,každý detský deň bol unikátny a čas plynul pomaly...
Tak sa prikrývam perinkou, zaspávam a asi sa mi bude snívať....niečo sa mi bude snívať:-)
