Kampaň a Jana
Väčšina z nás sa zrejme s kampaňou, bojujúcou proti interupciám, stretla - či už priamo prostredníctvom billboardov, zobrazujúcich maličké telo dieťatka po potrate, alebo aspoň nepriamo cez médiá.
Ako hodnotiť kampaň, ktorá nesie prívlastky ako "pravdivá", "klamlivá", "poburujúca", "škodlivá", "otvárajúca oči", "brutálna" a pod.? A aký postoj zaujať k Jane Tutkovej, hovorkyni kampane?
Potrat je jasný
Potrat je zabitie človeka. O tom je asi zbytočné polemizovať, tento názor nezastáva len Cirkev, ako sa možno zdá, ale je to všeobecné presvedčenie taktiež vedeckého a medicínskeho sveta; v istej opozícii potom stoja skôr argumenty na povolenie potratov, než na vyvrátenie ich podstaty, a toto je potrebné si uvedomiť.
Ale takto?
Na druhej strane však znie otázka, či práve zvolený spôsob je ten najvhodnejší, a to hneď z niekoľkých dôvodov:
či chceme alebo nie, kampaň pôsobí až príliš fanaticky
námietka brutality a škodlivého vplyvu na deti je opodstatnená
kampaň nie je konštruktívna, neradí ako riešiť otázku neželaného tehotenstva
pôsobí traumatizujúco na ženy, ktoré interupciu postúpili
stavia Cirkev do bojovného a mierne "šialeného" svetla
kampaň je natoľko provokatívna, že automaticky vyvoláva obranné mechanizmy u príjemcu posolstva, a tak bráni preniuknúť a spracovať dôkladne posolstvo samotné
Rovnako tak si myslím, že osoba hovorkyne, Jany Tutkovej, je pre kampaň skôr na škodu ako na úžitok. Fanatická a bigotne pôsobiaca cca 30 ročná žena, ktorá verejne rozpráva o svojej sexuálnej zdržanlivosti možno lichotí niektorým cirkevným špičkám, ale pre bežného človeka je skôr osobou, ktorá je z pohľadu kampane "neuveriteľnou" až neprijateľnou.
Námietky médií pri rozhovoroch s Janou sú na mieste - ako sa môže človek, ktorý nie že nemá dieťa, ale nemá ani skúsenosť so sexuálnym životom, a jeho rizikami (neželané otehotnenie a pod.), vyjadrovať na témy nevyhnutne s deťmi a sexom spojené??!!
A Janina odpoveď - "Veď ani lekár nemusí mať chorobu a predsa ju vie vyliečiť" - je možno rétorickým pokusom, ale veľmi veľmi nešťastne zvoleným... Pretože automatická parabola - "tehotenstvo ako choroba??!!" - je prirodzenou asociáciou, a žiaľ, nie veľmi šťastnou.
Dosť bolo fanatizmu
Som presvedčený, že sme si v posledných rokoch užili viac než dosť fanatických skupín či jednotlivcov, ktorí v mene Cirkvi a Boha ukájali svoje exhibicionistické a "spasiteľské" komplexy; počnúc spevákom Richardom Č., ktorý vydával kazety opisujúce jeho "obrátenie" a v danom kontexte sa "chválil" počtom klikov a onánií za deň; cez Spoločenstve pri Dóme sv. Martina na čele s "charizmatikmi" (jeden z nich spolu so mnou študoval teológiu); masový nárast letničiarskych a ozdravných spoločenstiev a akcií, ktoré spĺňajú definíciu siekt; až po súčasnú kampaň boja proti interupcii.
?
Moja otázka teda znie - naozaj nevieme podať Boha, našu vieru, morálne hodnoty a presvedčenie spôsobom, ktorý je prijateľný, pochopiteľný a stotožniteľný pre bežného človeka dnešnej doby? Nevieme argumentovať racionálnymi dôkazmi alebo vlastným životom bez exhibície? Normálnym prístupom, pochopením a empatiou?
Prečo chceme byť za každú cenu tí prví, najviditeľnejší, jediní múdri, nekompromisní a nemajúci pochopenie pre námietky a otázky iných ľudí?
