vzal som ťa na jazzový večierok
do klubu bez reklám
keď hrala úžasná kapela
a ľudia boli zase raz slušní
tam hlboko pod zemou
kde ti to pripomína peklo
vzduch vonia marihuanou
cabernet preteká žilami
bola si krásna
v tom svetle voňavých sviečok
krájaná cez dym
tvoj odraz v pohári
ma vynášal do nebies
a ja som po sto rokoch
takmer plakal šťastím
barové akordy
striedali beatnické básne
kerouac ginsberg burroughs
a ja skromný
s papierom špinavým od kávy
som tam stál ako päť peňazí
pretože balans je zrúda
po litry burbónu
nehovoriac o tom ako si tancovala
v tých prekliate drahých šatách
ako si sa vlnila okolo svojej osi
a tvoje krivky priťahovali
pohľady mužov
a tichá závisť sa dala krájať nožom
naše debaty o dcére
boli skutočné
aj krásne kliše
s rúžom na límci košele
a zlomený podpätok
tvoja jazva na lakti
moje žlté camelky
táto noc nikdy neskončí
kričala si na plné ústa
a minútu na to si zaspala
skrytá pred svetom pod dekou
ja som ťa miloval očami
a napísal týchto pár riadkov
ktoré nabudúce prečítam
keď opäť nebudem triezvy
