Písmo:
A-
|
A+
tam kde sa opravujú lokomotívy
rachotia rokmi zotročené stroje
a chlapi s veľkými bruchami
zastretým hlasom skrz žlté fúzy
ziapu niečo o psej materi
kde láska je hmotná
a prelieta vzduchom
potichu
aby nenarušila
atmosféru mechanizmov
tam v kútiku strojovne
hľadia dve hnedé oči
zo špiny na nekonečné šero
ktoré sa vysmieva
arogantne skrývajúc za obzor
posledné zvyšky
svojho pravého ja
tam niekde možno nájdem svoj kľud
