Technicky vzaté, holý zadok nie je tá najhoršia vec, ktorá vás v živote môže postihnúť. Holý zadok je fajn za predpokladu, že ste na nudapláži a nie ste hlavným mestom tejto krajiny.
Lebo hlavné mesto s holým zadkom, to už nie je nudistický pôžitok ale stredoeurópska hanba.
Asi uznáte, ak hlavné mesto akejkoľvek krajiny má „holý zadok“, či „smrdí grošom“, to nie je česť a už vôbec nie pocta. No a Bratislave ako hlavnému mestu sa toto deje už roky. A ako je možné, že hlavným mestom je len na papieri, no v peňaženke už nie? Stručne vysvetlím v nasledujúcich riadkoch.
To, že je krásavica na Dunaji hlavným mesto SR nám už 25 rokov hovorí zákon. A to nie zákon obyčajný, no špeciálny – Zákon číslo 377/1990 Zb. z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Áno, milované (a niekedy aj nenávidené) hlavné mesto Bratislava, má ešte aj vlastný zákon. Zákon z ktorého hlavnému mestu vyplývajú len samé povinnosti a takmer žiadne práva. Samozrejme okrem toho, ktoré Bratislave umožňuje hrdo nosiť prívlastok „hlavné“.
Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky a pravidelným sídlom prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Okrem toho Bratislava zo zákona plní funkciu politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska. Bratislava utvára podmienky na činnosť štátnych, ako aj na činnosť zastupiteľských orgánov iných štátov, ktoré majú sídlo v Bratislave. Teda veľvyslanectvá, ministerstvá a takmer všetky centrálne orgány štátnej správy a ďalšie iné úrady s ich sídlami v hlavnom meste.
A čo sa hovorí v zákone v časť o financovaní nákladov spojených s plnenia funkcií hlavného mesta? Nič! Zákon o hlavnom meste Bratislava totiž stať o financovaní funkcií hlavného mesta nemá! Čiže čo dostáva od štátu Bratislava na plnenie tejto funkcie? Opäť NIČ!
A túto otázku nerieši ani žiaden iný zákon, či právna norma. Legislatíva dnes z finančného (príjmového hľadiska) špeciálne nezohľadňuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta a rovnako tak nekompenzuje Bratislave zvýšené náklady s plnením zákonnej funkcie ako politického, administratívneho, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska.
A to ja napriek tomu, že:
- na Slovensku dochádza za svojou prácou do iného kraja takmer 12 % zamestnancov, pričom takmer 57 % z nich smeruje do Bratislavského kraja a plne využívajú kompletnú infraštruktúru predovšetkým tohto mesta.
- Bratislava má zhruba 500 tisíc v meste trvalo žijúcich obyvateľov, no denne sa tu však nachádza až 750 tisíc ľudí. To znamená, že 250 tisíc ľudí dochádza do Bratislavy za prácou.“
- Bratislava je jediným mesto na Slovensku, ktoré zodpovedá za údržbu ciest I. triedy (napr. Einsteinova či Gagarinova). Udržiavané komunikácie majú najvyššiu intenzitu dopravy na Slovensku a zároveň sú z hľadiska údržby (najmä zimnej) najkomplikovanejšie v republike.
- Sídli tu prezident a ústredné orgány štátnej správy. Nielenže sú tak cieľom návštev obyvateľov z celého Slovenska, ale za budovy na jej území neplatí štát Bratislave daň z nehnuteľnosti (zákon č. 582/2004 o miestnych poplatkoch, § 17)
No a paradoxne v prepočte na jedného obyvateľa pri porovnaní všetkých krajských miest (podielové dane) je nepomer medzi tým čo Bratislava do štátneho rozpočtu odvedie a čo z neho dostane až takmer 1,5 krát v neprospech hlavného mesta. Bratislava odvedie do štátneho rozpočtu 329 € na obyvateľa a späť dostane 222 € - najmenej zo všetkých krajských miest.
Vyššia životná úroveň obyvateľov limituje hlavnému mestu aj možnosti využitia prostriedkov z fondov Európskej únie. Bratislava aj z uvedených dôvodov nemá prostriedky na rozvojové projekty, budovanie infraštruktúry, či dostatočnú údržbu existujúceho majetku a poskytovanie služieb adekvátnych počtu obyvateľov, návštevníkov a ľudí, ktorí pravidelne do Bratislavy za prácou dochádzajú.
Dosť argumentov na to aby sa po 25 rokoch od vzniku spomínaného zákona začal niekto konečne otázkou seriózneho financovania hlavného mesta začal skutočne zaoberať.
Chcem však zdôrazniť, že poukázanie na dlhoročné neriešenie financovania funkcií hlavného mesta, nie je kritikov systému financovania obcí miest na Slovensku. Tam totiž Bratislava ide podľa štandardného zákona ako všetky ostatné obce a mestá.
Nepáči sa mi však to, že z peňazí na bežnú prevádzku musí Bratislava platiť aj povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona ako hlavnému mestu. Byť bránou do krajiny pre veľkú časť turistov, či návštevníkov a nemať na už spomínané veci ani euro mi príde trošku nefér a krátkozraké. A tak si myslím, že spustenie iniciatívy, ktorá tento nepomer zmení je namieste a je úplne jedno či podporovatelia budú z Terchovej alebo z Košíc. Záležať by na tom malo každému na Slovensku. Aj ministrovi financií, vnútra, či primátorovi hlavného mesta. Bratislava ako hlavné mesto, bude rada dojnou kravou, len jej musíme z času na čas dať aj trochu nažrať, aby nám nezdochla.
