Ale tak ako to už pri eurofondových projektoch býva, za každým A nasleduje aj B. Po spustení električky Dopravný podnik skrátil trasu linky 95, povestného zberného autobusu, ktorý vozil obyvateľov celej Petržalky do centra mesta. Na konci Petržalky pred nájazdom na Starý Most musia Petržalčania (na nie príliš bezpečnom mieste) z autobusu vystúpiť a do mesta sa cez Dunaj musia previezť električkou jednu zastávku. Cestou domov to majú ešte horšie, k autobusu totiž musia od električky prechádzať cez križovatku s úzkymi nástupnými ostrovčekmi, na ktoré sa taká masa ľudí ani nevojde. A tak to malo byť ďalšie minimálne tri roky, kým sa nepostaví druhá časť električkovej trate, ktorá povedie až na koniec Petržalky.
Hromžili dôchodcovia aj matky s kočíkmi, vyzváňal mi telefón, plnila sa mi emailová schránka. A tak sme s kolegami z Mladej Bratislavy začali zbierať podpisy pod petíciu za znovuobnovenie pôvodnej trasy linky číslo 95. Podpísalo sa viac ako tritisíc ľudí. Mesto rozhorčenie ľudí pochopilo a začalo s nami rokovať. Ale zasiahla mocná ruka Únie. Na úseku, kde premáva električka zaplatená z eurofondov, nemôže niekoľko rokov paralelne premávať aj autobus. Nechcem patriť v politike medzi tárajov, a tak sa priznávam, že som sa toto “únijné poleno” pod nohami snažil obišísť. Kvôli ľuďom som navrhol alternatívu s novou cieľovou destináciou. Čiže odklon petržalskej zbernej linky č. 95 k východnému okraju centra mesta, s cieľom na autobusovej stanici Mlynské Nivy. Presvedčil som mesto, aby sme to skúsili.
Urobili sme pre Petržalku maximum. Nová linka dáva zmysel a od začiatku mája je v skúšobnej trojmesačnej prevádzke. Spája celú Petržalku nielen s autobusovou stanicou, ale aj s východným okrajom centra mesta - Ondrejským cintorínom, Dunajskou ulicou, či Medickou záhradou. Dúfam, že ľudia si rýchlo zvyknú a budú ju využívať, aby Petržalke zostala. Ale zamýšľam sa nad tým, kde bol v celom tomto administratívnom procese človek – cestujúci Bratislavčan. Je dobré, keď v politike ideme cestou nových investičných projektov, smart riešení a ekologické nastavení. Ale čo keby sme začali vo všetkých štádiách týchto sofistikovaných procesov myslieť aj na komfort ľudí? Viete ako k investičným projektom už pred sto rokmi dorábal infraštruktúru legendárny Tomáš Baťa? Zasial v okolí novej budovy trávu na veľkej ploche a nechal ľudí, nech si vyšliapu vlastné cestičky. Až potom ich vyasfaltoval. Často mám pri výkone poslaneckého mandátu pocit, že sa v čase posúvame opačným smerom.
