Pacifická železnica prepojila východné pobrežie (Atlantik) zo západným pobrežím (Pacifik) Spojených štátov Amerických. Diskusie o potrebe tejto trate začali už okolo roku 1830, spolu so začiatkom využívania parných vlakov. Samotná výstavba sa začala 1863 a trať bola dokončená v roku 1869. Pôvodná trasa, ktorá začínala v Council Bluffs (Iowa) a končila v Sacramente (California), merala cca. 2850 km. Vďaka invencií a usilovnosti staviteľov však výstavba trvala iba 6 rokov (proces výstavby manažovali skúsení veteráni americkej občianskej vojny, robotníci boli zväčša imigranti z írska a Číny).
Koľajový dopravný systém do Petržalky sa dodnes nezrealizoval, napriek tomu že prvé diskusie začali už v 70-tych rokoch minulého storočia. Od ťažkého ruského metra sme sa najprv prepracovali k ľahkému francúzskemu. Následne sme diskutovali o zapustenej a neskôr o estakádnej električke. Dopracovali sme sa k TRAM-TRAINU, ktorý sa možno začne budovať po roku 2014.
Na porovnanie s predchádzajúcimi dvoma príkladmi z Ruska a USA: diskutujeme takmer 40 rokov o úseku o dĺžke 7,8 km! A tak si v Petržalke desaťročia opatrujeme „koridor" a naďalej sa do práce trmácame po preplnených bratislavských mostoch.
Dĺžka trate v km | Doba výstavby | |
Transsibírska magistrála (Rusko) | 9.288 | 25 rokov (verejná stavba bez diskusie) |
Pacifická železnica (USA) | 2.850 | 6 rokov (30 rokov diskusií) |
Koľajový dopravný systém do Petržalky (Slovensko) | 0.007,8 | 40 rokov diskusií bez reálneho výsledku |
Vysvetlenie záhady
Rozpočet na petržalskú električku sa pekne „po slovensky" niekoľko krát rozkradol. Odporne povedané: peniaze sa použili na iné, prioritnejšie projekty. Aj teraz sa ide kopať veľký tunel pod názvom Filiálka. Za ostatné dekády si zrejme mnoho potentátov postavilo rodinné domy v okolí Bratislavy. Preto dnes musíme vybudovať železničnú stanicu na Trnavskom mýte. Veď ako inak sa deti potentátov dopravia do bratislavských škôl?
