V diskusií v poslaneckom zbore som vyjadril presvedčenie, že k tomuto problému sa nemožno stavať ako k čisto petržalskej otázke. Petržalka je integrálna súčasť Bratislavy, pričom počtom obyvateľov tvorí minimálne 1/5 hlavného mesta. Prepravu cez Dunaj a späť nerealizujú len Petržalčania, ale všetci obyvatelia nášho mesta. Preto som na spomínanom mimoriadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva apeloval na istú mieru solidarity. V minulosti sa v Bratislave stavali električkové trate a boli financované zo spoločných, verejných zdrojov. Za ostatných 20 rokov sa rekonštruovali všetky električkové radiály s podstatná časť centra. Opäť boli financovane spoločných, verejných zdrojov – teda aj z daní Petržalčanov. Vtedy každý obyvateľ Rače, Karolovej Vsi, či Dúbravky rád akceptoval solidaritu obyvateľov Petržalky. Dnes je čas byť opäť solidárny.
Máme dnes veľkú šancu využiť financie z operačného programu doprava, a pri 5% spoluúčasti niečo vybudovať. V komunálnej politike podľa môjho názoru nie sú „modré“ alebo „červené“ riešenia, ale dobré a zlé. Domnievam sa, že poslanci by mali v takýchto prípadoch zabudnúť na svoje politické tričká, a snažiť sa aby tu niečo po nás zostalo aj pre ďalšie generácie. Preto som rád že sme našli odvahu a ideme do toho. Po 30 rokoch diskutovania možno konečne začneme niečo robiť.
Samozrejme, ani prehnaný optimizmus nie je na mieste. V projekte je množstvo termínov, ktoré musíme stihnúť a ak sa odkloníme od harmonogramu EÚ zastaví financovanie. Ale stihnúť sa to dá. Je zaiste lepšie to vyskúšať teraz, ako čakať na ďalšie programovacie obdobie EÚ. Myslím, kto sleduje dianie v Európe môže pochybovať, či nejaké ďalšie programovacie obdobie ešte vôbec bude.
