Ešte by som vedela pochopiť, že bežný človek nemyslí na ľudí okolo seba, lebo sme sebci. Netreba sa na nič hrať, len si to priznajme. Ale ako je možné, že sebecký človek v takejto situácii nemyslí už ani na seba? Mám pocit, že sebectvo 21. storočia dosiahlo akýsi nový rozmer. Pud sebazáchovy akoby sa úplne vytratil. A je to vidieť všade okolo nás- od nezapnutých svetiel na autách, cez to, že si poriadne neliečime choroby, len ich prechodíme, až po zdrvujúce ničenie vlastného tela. No, to by však chcelo rozsiahlejší filozoficko- psychologický výskum, aby sme sa dostali k dôvodu tohto nášho postoja. Možno by som na to prišla veľmi rada, ale asi by ma to potom položilo a nemala by som chuť do života. Ehm...
Rozhodla som sa pre iný prístup- budem blikať, upozorňovať, snažiť sa ľudí presvedčiť, aby mysleli aspoň na to vlastné dobro. Lebo keď nemáš rád seba, ako by si mohol svojho blížneho? A odporúčam všetkým vodičom, ktorí zabúdajú zapínať svetlá, aby si napísali papierik na volant- taký lepiaci, viete... Alebo si dajte do auta namontovať automatické zapnutie svetiel pri naštartovaní. Verím, že to pomôže pokoju a bezpečnosti na cestách nie len u nás v Bratislave...
A keď prší, verte mi: NAOZAJ JE ZNÍŽENÁ VIDITEĽNOSŤ!!!!! ;)
