No hlavne, vydala nové Pravidlá práce novinárov, ktoré im obmedzia pohyb po verejných priestoroch parlamentu, ale aj fotografovanie a natáčanie.
Chápem, predseda parlamentu má dôvod sa hnevať, aký obraz majú ľudia o tejto inštitúcii. Aj mňa by hnevalo, ak by kamera ukazovala môjho straníckeho kolegu na chodbe v parlamente, teda v práci, ako sa pripito usmieva do kamery, keď sa ho novinár pýta, či pil, lebo to cítiť.
Aj mňa by hnevalo, ak by sa voliči dozvedeli, že na notebooku, ktorý dostali za peniaze daňovníkov, chatujú, alebo kontrolujú úlovky bulváru. Alebo by voliči videli, ako počas rozpravy moji spolustraníci nie sú v miestnosti.
A tiež by ma hnevalo, ak by sa verejnosť dozvedela, že na stole v rokovacej miestnosti majú lak na nechty, poháre, lístočky koho majú kolegovia voliť, dokumenty, ktoré môžu firmu kompromitovať.
Ak by sa niečo také dialo v obyčajnej súkromnej firme, tak by šéf sprísnil pravidlá pre svojich zamestnancov a tých najneposlušnejších by potrestal. Normálne sa totiž do práce opitý nechodí, normálne vás v robote pri používaní firemného počítača na súkromné účely upozornia. A o chatovaní, facebooku, či lakovaní nechtov a pohároch od vína nemôže byť ani reč.
Paradoxne Pavol Paška to rieši ale úplne inak, ako by to robili zodpovední šéfovia v súkromnej firme. Ide brániť novinárom v práci. Obmedzí im pohyb a zakáže im natočiť či odfotiť tieto súkromné prehrešky s výstrahou trestu. Ak totiž niekto zverejní niečo zo stola, čo označí poslanec za súkromie, tak novinár bude mať zakázaný vstup do budovy.
Obmedzením pohybu a počtu a práce novinárov, nie je len obmedzením slobody médií, ale vedenie parlamentu tak vysiela jasný signál voličom: Robíme tu za vaše peniaze niečo, čo by ste vidieť nemali.
Aktualizácia (21:50): Šéfredaktori viacerých médií sú pobúrení
