Televízia Markíza priniesla dva príbehy o rodinách - jednej, v ktorej obaja rodičia štyroch detí ostali na vozíčku, a druhý o rodine s onkologickou dcérou, ktorí žili na pokraji chudoby a emotívne ďakujú za darovaný dom. Príbehy sú natočené tak, že pri nich aj divákom s najtvrdšími povahami zviera žalúdok: Vilo Rozboril pred kamerami spovedá deti, aby sa ich pýtal na najsmutnejšie okamžiky v ich živote. Otca nechá hovoriť, ako to je, keď človek je ochrnutý od polovice tela nadol. Ľudia, najčastejšie deti, pri dojemných rozhovoroch s Rozborilom plačú a Markíza prináša detaily na ich uplakanú tvár, zábery spomalí a pridá aj dramatickú hudbu. A aby emócie nechýbali, moderátor hovorí roztraseným hlasom a slzy má na krajíčku.
V stredu vysielali aj ďalší - iný príbeh, ktorý s tými predošlými vôbec nesúvisí, ale pre Markízu má veľký marketingový potenciál - je zo svadby mladého homosexuála z rómskej osady, ktorý sa chváli svojimi predchádzajúcimi vzťahmi s mužmi a ženami, a práve si berie mladú naivnú dievčinu. Tá si ho berie, pretože "mu chce pomôcť v abstinencii od homosexuality." Kontroverzná téma - ktorá vyvoláva vždy veľkú diskusiu a teda ľahšie zviditeľnenie relácie.
Nemám nič proti príbehom, ktoré môžu vyvolať empatiu u divákov s ľuďmi, ktorí trpia, či sú chorí. Naopak, myslím si, že je dobré, ak majú diváci možnosť vidieť ľudí, ktorých postihol ťažký údel a je dobré, že Markíza na tejto relácií nielen zarába, ale aj pomáha. Ale spôsob, akým ju v súčasnosti vyrába, je už často necitlivý.
Pamätám si príbeh o chlapcovi, ktorý chcel kvôli zlej situácii doma spáchať samovraždu a Vilo Rozboril sa ho napriek jeho plaču pýtal, ako si na to, keď chcel skočiť, spomína, za čo dostala aj televízia sankciu. Alebo, keď Rozboril na facebookovej stránke Modrého z neba pri statuse, kde píše o smrti malého Martina prosil ľudí, aby ho podporili "veľkým lajkom pri jeho ceste do večnosti."
Rozboril mal v minulosti, na rozdiel od mnohých iných moderátorov, obdivuhodnú danosť, že sa dokázal rozprávať a ľahko spriateliť s kýmkoľvek - od ľudí v osadách až po manažérov podnikov. Tento jeho spôsob mu pomohol pri zábavných formátoch ako Vilomeniny či Cestoviny. Modré z neba mu už prerástlo cez hlavu - namiesto toho, aby bol sprostedkovateľom darov, príbehov, sám ich hrá, emotívne prežíva, umelo dramatizuje, nemá ďaleko od manipulácie. Pri odovzdávaní darov, či vypätých situáciách, neostáva taktne bokom, ale naopak sám vchádza do emotívnych objatí príbuzných. A to je na škodu.
"To, kam sa Modré z neba dostalo, nemá nič spoločné s tým, na akom posolstve v roku 2008 relácia vznikala. Keď sme vymýšľali Modré z neba, chceli sme, aby to bol program, v ktorom sa plnia sny ľuďom. Nielen zdravým ľuďom, nielen chorým ľuďom, nielen sociálne, či inak postihnutým ľuďom, ale jednoducho ľuďom," povedala pre blog O médiách Adriana Kronerová, ktorá stala za vznikom relácie.
"Aby bol výber vyvážený, vyberali sme ľudí z rôznych vekových, sociálnych či menšinových skupín. Išlo hlavne o to, aby to bol pozitívny program, ktorý bude prinášať ľuďom radosť. Aj tým na obrazovke, aj tým pred obrazovkou. Rozhodne to nemalo to byť citové vydieranie, ani vyhľadávanie ľudského nešťastia ako atrakcie a následné parazitovanie na ňom pre účely komercie," dodala Krónerová.
Súvisiaci článok: Fico bude plniť želania v Modrom z neba
Súvisiaci článok: Falšuje Markíza nefalšované emócie?
