Viacerí sa ma pýtali, prečo to robím. Zo začiatku sa objavovali aj podozrievavé otázky a poznámky o tom, kto je v skutočnosti za blogom. Za blogom som len ja a môj nápad. Po dlhých rokoch to bola chuť nielen popisovať čo sa deje v médiách, ale aj hodnotiť a pokúsiť sa napísať, čo je správne a čo nie v práci médií. Myslím si, že je dôležité, aby sa hovorilo aj o neadekvátnych zásahoch do práce novinárov, ako sú útoky politikov, či hrozby väzenia pre investigatívnych novinárov. Pri mojich komentároch nevychádzam len z toho, ako to cítim, ale hlavne z pravidiel žurnalistiky, etických kódexov, ale aj morálnych zásad spoločnosti.
Píšem na blog aj z iných osobnejších dôvodov. Svoj príbeh som rozpovedala pre projekt e-ženy, ktorý možno inšpiruje iných ľudí, aby vyskúšali presadiť sa touto cestou.
Tento blog je aj istým experimentom, či dokáže novinár fungovať sám. Skúsila som to v čase, keď slovenské médiá škrtia rozpočty a prepúšťajú zamestnancov, viaceré sú na pokraji existencie.
Výsledok je, že sa to dá. Počas roka boli partnermi blogu dve spoločnosti - Slovnaft a mBanka. Oslovila ich myšlienka sledovania etiky v médiách. Išli do toho bez toho, aby vedeli, akú bude mať blog čítanosť. Počas celého obdobia, čo blog finančne podporovali, si od neho zachovali odstup a ani raz o tom, čo vyšlo alebo nevyšlo, so mnou nedebatovali. Ďakujem im za podporu aj za férový prístup.
Blog niekoľko mesiacov vychádzal aj bez finančnej podpory.
Napísala som články, ktoré viacerých ľudí z médií nahnevali. Ale písala som kriticky aj o ľuďoch, ktorých poznám a vážim si. Poznám sa s množstvom novinárov a ak by som robila rozdiely medzi tými, s ktorými sa poznám, alebo priatelím, a tými, s ktorými nie, nemalo by to význam.
Čitatelia mi posielajú súhlasné aj kritické reakcie a viacero článkov vzniklo na základe ich postrehov: napríklad Člen ÚV KSS píše pre Petit Press alebo Markíza Rathov deň vo väzení okopírovala od idnes.cz.
Ďakujem za to, že moje články čítate, že ich zdieľate, že o nich diskutujete, aj za všetky postrehy, ktoré mi píšete.
Po roku môžem povedať, že to má zmysel a budem s blogom pokračovať.
Veľmi ma teší, že sa mi ozývajú nielen novinári, ale aj študenti žurnalistiky, s ktorými som na ich podnet spustila sériu diskusií Off record, kde študenti žurnalistiky spovedajú známych novinárov z praxe.
V súčasnosti zakladám občianske združenie, ktoré bude slúžiť novinárom a študentom žurnalistiky.
