Dlhší rozhovor poskytol Repčík denníku SME po tom, ako sa skončila tlačové beseda k pesničkovej kauze. Rozhovor niesol Repčík evidentne zle. Na konkrétne otázky o dôvodoch poplatkov v obci Pohorelá a Heľpa nevedel dať jasné zdôvodnenie, namiesto odpovedí sa hádal s redaktorkou o slovíčka. Postupne narastala jeho podráždenosť a neochota. Po približne deviatich minútach (podľa videa) sa osočil na kameramanku so slovami: „Mňa to vyrušuje, dúfam, že to nebude na vidozázname." Redaktorky ho upozornili, že rozhovor bol vopred dohodnutý a že SME robí tradične rozhovory aj na videozáznam. Napriek tomu trval na tom, že si neželá, aby bol snímaný. Že on osobne kameru nepovolil. Na otázku, prečo nesúhlasí so zverejnením, povedal: „To nechajte na mňa." SME mu nevyhovelo a rozhovor podvečer zavesilo na web. Malo, alebo nemalo ho zverejniť?
Prišlo mi viacero upozornení od čitateľov, že SME video zverejniť nemalo. Myslím si, že v kontexte všetkých okolností, ho zverejniť mohlo. Rozhovor bol vopred dohodnutý cez zodpovednú pracovníčku SOZA a redaktorka sa Repčíka pýtala ako zástupcu organizácie. Repčík síce nie je politik, ale má vysvetľovať kauzu o nakladaní s verejnými zdrojmi. Nebol to teda rozhovor o jeho súkromných aktivitách. Podľa Etického kódexu novinárov „novinár nie je povinný pristúpiť na požiadavku dodatočnej korekcie, nezverejnenia či neodvysielania informácie získanej v súlade s týmto kódexom zo strany respondenta, ktorý predtým so zverejnením súhlasil." Repčík to, že nechce, aby bolo video zverejnené, povedal až na konci, čo rieši aj uvedený článok kódexu.
Neverím ani argumentom Repčíka, že si nevšimol kameramanku, ktorá ho točila 10 minút z niekoľkých centimetrov od jeho tváre. Ak mu prekážala, mal to povedať na začiatku. Naviac, podobný rozhovor aj s videom poskytol iným médiám a televíziám, kamera ho snímala aj na predchádzajúcej tlačovke, a tam výhrady nemal. Skôr mi Repčíkova replika pripadala tak, že keď cítil, že rozhovor preňho nedopadol dobre, vytiahol tento argument.
Vladimír Repčík pre blog O médiách svoj zákaz vysvetlil následovne: „Predpokladám, že ak si niekto v slušnej spoločnosti neželá videozáznam, má mu byť vyhovené. A pritom to vôbec nemusí zdôvodňovať. Žiaľ, denník má na to iný názor." To, že SME rozhovor zverejnilo, nekomentoval. „To by malo vysvetliť SME. Mimochodom, nepokladám to za tému, ktorej by som sa teraz chcel venovať," povedal.
Člen tlačovej rady Tomáš Bella súhlasí so zverejnením. „Právo ľudí na súkromie a právo novinárov zhromažďovať informácie budú vždy stáť trochu proti sebe a tak záleží vždy od okolností, ktoré by malo dostať prednosť," povedal Bella. V tomto prípade, ako hovorí, išlo o záznam verejne činnej osoby, rozhovor na výsostne pracovnú tému, novinári boli jasne identifikovaní ako novinári, kamera nebola skrytá, respondent s rozhovorom vopred súhlasil a bol profesionál, ktorý sa nestretol s prácou novinárov prvýkrát. Repčík je bývalý šéf TV Markíza.
„Ťažko si viem predstaviť ešte exemplárnejší príklad, kedy si novinár splnil všetky svoje povinnosti, aby mohol informácie zaznamenať a zverejniť a neuviedol pritom respondenta do omylu," povedal Bella a upozornil na možný precedens do budúcnosti: „Ak by sme aj v takýchto prípadoch chceli priznať verejne činným osobám právo kedykoľvek spätne zakázať zverejnenie svojich výrokov, novinárska práca by v princípe ťažko bola vôbec možná a verejnosť by bola výrazne ukrátená o informácie."
SME svoje rozhodnutie obhajuje takto: „Pán Repčík súhlasil s poskytnutím rozhovoru a po celý čas rozhovoru si bol vedomý, že okrem diktafónu je snímaný aj kamerou, pričom video výstup je dnes štandardnou súčasťou rozhovorov, ktoré robí SME. S požiadavkou na nezverejnenie prišiel až na konci rozhovoru a podľa nášho názoru tak išlo o dodatočnú požiadavku o nezverejnenie rozhovoru, ako o nej hovorí kódex," povedal zástupca šéfredaktora SME Lukáš Fila.
Dodal, že z vecného hľadiska sa rozhodli rozhovor zverejniť, pretože išlo o prvé priame vyjadrenie Repčíka k témam, ktoré sa v posledných dňoch stáli predmetom širokej verejnej diskusie. "Keďže SOZA vykonáva svoju činnosť na základe zákona, vnímame pána Repčíka ako verejne činnú osobu, ktorá požíva nižšiu úroveň ochrany, čo pri rozhodovaní o zverejnení tiež zavážilo," dodal.
A ešte jedna moja malá rada ku komunikácii SOZA smerom k verejnosti. Krízová komunikácia je pre šéfa SOZA veľký problém.
Viac zo sveta médií na stránke O médiách.
