„Keďže ide o veľkú časť agendy rady, z ktorej by mal byť s ohľadom na názory prezentované v článku vylúčený, ako aj s ohľadom na zachovanie dôstojnosti a vážnosti rady, je namieste zvážiť vôbec spôsobilosť Pavla Dinku na výkon verejnej funkcie člena rady a prijať opatrenia na nápravu terajšieho nezákonného stavu," píšu vysielatelia predsedovi rady a chcú sa obrátiť aj na parlament, ktorý Dinku zvolil.
Bývalého šéfredaktora komunistického Hlasu ľudu a niekdajšieho šéfa úradu ministerstva kultúry Ivana Hudeca Pavla Dinku zvolil parlament za člena licenčnej rady v roku 2009 - v čase, keď médiá písali o jeho plagiátorstve. Podľa nich viackrát totiž vo svojich štúdiách a knihách, použil text od iných autorov bez toho, aby ich citoval. Dokonca aj sám pod vymysleným pseudonymom napísal recenziu vlastnej knihy, dokladuje to článok v SME, ktorý cituje zástupcu šéfredaktora Slovenských pohľadov, ktorý potvrdil, že Dinka písal pod pseudonymom Pálenický. A blog analytika Gabriela Šipoša, ktorý našiel recenziu Dinkovej knihy od Pálenického. Napriek pomýlenému chápaniu novinárskej etiky sám seba považuje za mediálneho analytika, ale čo je horšie, niekoľko rokov za štátne peniaze rozhoduje o tom, kto dostane licenciu na vysielanie, alebo ktoré rádio, či televízia, má dostať sankciu.
Jeho texty sa nečítajú ľahko. Nie preto, že by to boli ťažké filozofické traktáty. Práve naopak. Sú nekonečne dlhé a pletú piate cez deviate. Najradšej píše o "mediokracii" alebo o tom, ako neoliberáli cez médiá ovládajú svet. Takým je aj spomenínaný článok Strážne psy mediokracie, ktorý vyšiel v marci na stránke www.noveslovo.sk. Dinka v ňom píše, že „majitelia médií za ohrozovanie demokracie žurnalistom platia, platia im podľa umnosti v pokrivovaní reality." Dinka svoje závery opiera aj o vymyslené konštrukcie. Z mnohých vyberám jeho kritiku médií, že údajne neinformovali o tom, že „Radičová v roku 2009 pozvala ako kandidátka na prezidentku do svojho domu predstaviteľov finančnej skupiny Penta. Aké nezištné, aké cudné! Éterom, tlačenými médiami prešla jedna jediná informácia a potom nastalo taktné mlčanie. Zo strany všetkých médií!" Skutočnosť bola iná, o návšteve Penty u Radičovej informovali takmer všetky dôležité médiá a opakovane.
Špeciálnu kapitolu venuje v svojej štúdii analýze televíznej práce, z ktorej vyberám:
...Televízny obraz je ako gilotína! Na rozdiel od gilotíny nemá však len jedno ostrie, lež dve, tri či štyri. A to je ozaj nebezpečné! Televízia sa jednoducho dostala do čela mediálnej hierarchie, vnútila ostatným informačným prostriedkom svoje vlastné úchylky.
...Televízia je ozaj mohutné a mocné médium, z každého si urobí takú postavu, akú potrebuje. Jej mágia je strašnejšia, ako sme pred niekoľkými rokmi čo len tušili. A práve v tom spočíva ten veľký rozdiel, ktorý televíziu odlišuje od tlačových médií; tie tiež servírujú čitateľom rozličné eskamontážne nezmysly, ale to nič, veď papieru sa možno vysmiať...
...Niekedy sa úmyselne deformuje predkamerová realita, a to tak, že ju možno označiť za inscenáciu...V tejto inscenácii nevystupujú herci, ale figuranti v podobe polonahých dám, celebrít a tzv. hviezd. Doktorov vied, profesorov, akademikov medzi nimi nenájdete, tých si do televízií nevolajú, lebo by odmietli hrať úlohu figurantov.
Asociáciu nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, za ktorou je Markíza, JOJ, TA3 a 17 rádií, Dinkov článok rozčúlil. Považuje ho za mimoriadne hrubý a manipulatívny útok voči členom ANRTS. „Autor sa prekrúcaním faktov, vytrhávaním skutočností z kontextu deja, neprimeranými a falošnými hodnoteniami bez akéhokoľvek skutkového základu usiluje čitateľovi prezentovať licencovaných vysielateľov ako nepriateľov demokracie, ktorú on neohrozene svojim ostrým perom bráni," píše v liste predsedovi rady predsedníčka asociácie Eva Babitzová, ktorá je šéfkou rádia Expres. Článok označila za demagogický a manipulatívny a „čisto ideologický pamflet útočiaci nevyberaným spôsobom na nezávislosť súkromných médií." Podľa asociácie článok skôr „vypovedá o jeho autorovi a jeho spôsobilosti na výkon verejnej funkcie člena rady," ako by prinášal čitateľom objektívny a fundovaný pohľad na slovenský mediálny priestor.
Aj na základe tohto článku asociácia požaduje, aby Dinka už nerozhodoval o veciach spojených s vysielateľmi. A keďže Dinku zvolil parlament, asociácia sa chce obrátiť aj na Národnú radu, aby riešila jeho mandát.
Dinka má mandát člena rady až do roka 2015. Aj tento pondelok rozhodoval o tom, ktoré rádiá dostanú nové frekvencie. V utorok bude zasa posudzovať, ktoré rádiá a televízie dostanú sankcie. Do funkcie ho zvolil parlament v čase, keď už boli na svete mnohé jeho diela a knihy známe rôznymi prispôsobenými konštrukciami. V najnovšom článku je text o televíznych gilotínach a smútení za Marxom poprepletaný s citátmi o Hamletovi, ale aj s jeho rozprávkou o krivých zrkadlách.
...„Najprv sa pred krivé zrkadlo stavia štátny rozpočet a HDP. Blahosklonne a úctivo sa pýta zrkadielka Hospodárskych novín: ,Čo povieš na môj rozpočet a na prognózu vývoja hrubého domáceho produktu?´ Zrkadielko sa uškrnie a odpovie: ,Strana Roberta Fica napísala posledný rozpočet v tomto volebnom období najmä pre voličov Smeru-SD....
...Rozpočet potom predstúpi pred zrkadielko denníka SME. Otázku už ani nemusí opakovať. Zrkadielko spakruky odvetí: ,Navštívil vás už niekedy exekútor? Prehľadávali ste niekedy kontajner? Viete, ako vyzerá nula na účte? Nie?? Nemusíte hádzať flintu do žita! Štát vás určite naučí, ako treba zbankrotovať.
Predseda rady Miloš Mistrík sa od textu Dinku dištancoval, vysielateľov odkázal na parlament, ktorý Dinku zvolil.
Update 17:40: Na list asociácie reagoval pre blog O médiách aj Pavol Dinka. "Pokiaľ ide o štúdiu Strážne psy mediokracie, nedovolil som si nič iné - iba vysloviť vlastný názor garantovaný mi ako občanovi SR ústavou," napísal. Zároveň tvrdí, že si nenapísal recenziu na vlastnú knihu a ohradil sa proti označeniu plagiátor. Pričom zopakoval argumenty z minulosti, že text, ktorý médiá označili za ukradnutý, mu poslal jeho známy, ktorý mu dovolil ho publikovať a že mu sľúbil, že ho nebude menovať. "Až do uverejnenia blogu Tomáša Bellu som bol presvedčený, že autorom textu je môj známy," píše Dinka.
Viac zo sveta médií na FB stránke Slobodne o médiách.
