Prvého apríla začal na webe vychádzať časopis Kontext, ktorý založili Juraj Martiny a Branislav Šóoš, odídenci zo SND po škandále spojenom s finančnou kontrolou. Plány majú veľké: "Dnes spúšťame náš web, verím, že po lete spustíme elektronickú podobu nášho časopisu a ak sa ukáže potreba, sme pripravení spustiť aj printovú verziu," napísal v prvom úvodníku Martiny, ktorý je šéfredaktorom Kontextu. "Peniaze do tohto projektu sme vložili my dvaja s Jurajom Martinym," povedal v prvom rozhovore portálu riaditeľ vydavateľstva Šóoš.
Donedávna obaja pracovali pre SND, no po finančnej kontrole museli z divadla odísť. Martiny bol odvolaný z pozície riaditeľa sekcie obchodu a vzťahov s verejnosťou SND, Šóoš mal zrušenú pozíciu manažéra prenájmov. Martiny pracoval v minulosti buď ako hovorca, alebo ako novinár - napríklad v Plus 7 dní, či v týždenníku Markíza. Dnes je hlavným autorom textov. Kritizuje pravicovú vládu, chváli Fica, za to, že kritizuje spravodajstvo STV a vyzýva cirkev na "pravdivý pohľad do zrkadla" v súvislosti s holokaustom.
Web za tri týždne nepriniesol výrazný komentár alebo tému, ktorá by zaujala iné médiá. Neobjavil sa v ňom text od iných výraznejších ľavicových autorov. Redakcia má podľa Šóoša 20 externistov, z ktorých vyzdvihol Barboru Brathovú, výtvarnú kurátorku zo SND, "mladého kreatívca" Marcela Lacka a novinára Zdeňka Urbana, ktorý je síce známy, ale skôr článkami o technických novinkách a zaujímavostiach.
Mňa osobne upútal svojou plytkosťou komentár neznámej autorky Anny Weiss Novinárska obec - čistá ako ľália?, kde píše: „Za celé roky pozorovania médií a najmä podaktorých jej predstaviteľov, ktorí sa hrdo titulujú prívlastkom „investigatívni", sa človek neubráni pocitu, že všetko je to banda korupčne sa správajúcich osôb, ktoré vyťahujú kauzy na povel. A ešte k tomu dobre zaplatený..." Viem, že nie všetci novinári sú čistí ako ľalia. Veľká časť je ale slušná a mnohým sa darí odhaľovať korupciu, či klientelizmus. Weiss píše "ako sa rýchlo vyšvihol východniarsky investigatívec", "Vincko z našej malej dediny", alebo o novinárke, ktorá si dovolila "v hotovosti uhradiť mega-byt na Palisádoch z platu novinára." Bez dôkazov, bez odvahy menovať ich a bez možnosti vyjadriť sa obviňuje novinárov z korupcie. Ak toto je nastavený štýl písania, aký chce Kontext používať, tak už dnes môžem povedať, že nedosahuje ani úroveň slovenského bulváru.
Web má však veľké ambície. "Výtvarnou podobou, množstvom fotografií a vnútornou štruktúrou je to asi Týždeň, názorovo je nám blízka Pravda a jej prílohy. Ale veľký rešpekt máme aj k Slovu, či k projektu Je to tak pána Michala Havrana," povedal pre blog Šoóš.
Slovo čaká podporu z grantov
Ľavicovú tlač ešte pred niekoľkými rokmi zastupoval časopis Slovo, ktorý nadväzoval na tradíciu Nového slova z roku 1944 - niekdajší orgán ÚV KSS. Posledné číslo v printovej verzii vyšlo v júli 2010. Financoval ho Juraj Široký Eduard Šebo, podnikateľ blízky ľavici. (opravené 11:52)
Dnes je jeho vydavateľstvo v likvidácii. Názov a grafiku na základe licencie používa občianske združenie Klub Nového slova a vedie portál www.noveslovo.sk. Považuje sa za pokračovateľa tradície a žije vraj z príspevkov čitateľov a z dobrovoľnosti autorov. Aj toto Slovo však má ambíciu po zmene vlády rásť. „Radi by sme to rozšírili. Okrem politických tém, chceme web rozšítiť o literatúru, čítanie, vedecké štúdie. Chceme skôr revue, aby sme boli silný web a mali čitateľov. Chceli by sme to teraz upevniť, získať prostriedky aj cez granty," povedal pre blog O médiách šéfredaktor Emil Polák. Aké granty, nepovedal. Dnes píšu do Slova hlavne niekdajší prednovembroví novinári, ale aj ľudia blízki Smeru - napríklad Roman Michelko, niekdajší asistent poslanca Smeru. Píše tam napríklad aj plagiátor a člen licenčnej rady Pavol Dinka.
Hodnotnejší ľavicový obsah, ktorý má zrejme najbližšie k moderným ľavicovým médiám, možno nájsť na portáli www.jetotak.sk. Sám seba sa netituluje ako ľavicový portál, ale vytvára priestor pre ľavicovo zmýšľajúcich spisovateľov, novinárov a publicistov.
Do charakteru tradične ľavicového denníka Pravda pred niekoľkými rokmi výrazne zasiahol český šéfredaktor Petr Šabata. Zmenil nielen layout novín, ale aj charakter - vyhýbali sa ľavicovosti. Po výmenách majiteľov a nástupe novej šéfredaktorky Nory Sliškovej sa vrátila Pravda do starých koľají. Jej hlavným inzerentom je dnes finančná skupina J&T.
V textoch Pravde je cítiť väčšia zhovievavosť k Smeru, na rozdiel od SME alebo Hospodárskych novín, ktoré sú zamerané skôr pravicovo. „Pravda tradične stojí na ľavej strane, podporujeme vyššiu ochranu ľudí a menšín v spoločnosti, silnejšie sociálne zázemie, sme za väčšiu solidaritu v sociálnej aj ekonomickej oblasti. Táto pozícia Pravdy je podstatná aj pre názorovú diskusiu a rozdielnosti, vzhľadom na to, že väčšina tlače u nás je orientovaná doprava. Bolo na škodu veci, ak tu v jednom období, pred pár rokmi, takáto diskusia vôbec nebola," povedala Slišková.
„Denník Pravda má bližšie k ľavici, ale nie je to typický ľavicový denník, má príliš silné mocenské prepojenia," povedal pre blog O médiách ľavicový publicista Eduard Chmelár. Podľa neho na Slovensku chýbajú predovšetkým kvalitné médiá ako také. „Ľavicové médium v 21. storočí znamená predovšetkým alternatívne, progresívne médium, niečo ako britský The Guardian. A to tu nemáme. Internetové médiá nemajú taký dosah. Názorová pluralita médií, ktorá patrí na Slovensku medzi najnižšie v celej EÚ, môže verejnej diskusii len prospieť," myslí si Chmelár. Či túto medzeru zaplní Kontext je podľa neho otázne, lebo takýto druh periodika si vyžaduje predovšetkým kvalitných autorov a ich dôveru v redakciu. „Ak to má byť iba v online verzii, tak v tomto priestore môže ťažko konkurovať etablovanému portálu jetotak.sk. Najmä ak za ním nestojí potrebné intelektuálne zázemie," dodal.
Je dobré, keď tlač nie je bezpohlavná a hlási sa pri komentároch k istému názorovému spektru. V zahraničí je bežné, že printy inklinujú k pravicovým či ľavicovým názorom, k liberálnym či konzervatívnym. Napríklad v Rakúsku k ľavici inklinuje Der Standard, k pravici Die Presse. V Británii skôr k ľavici The Guardian a k pravici Financial Times. Na to, že väčšina ľudí vo voľbách na Slovensku hlasovala za ľavicu, na poli printových médií nemá široký výber.
Viac zo sveta médií na FB stránke Slobodne o médiách.
