O niekoľko dní bude zvolený generálny riaditeľ RTVS. Voľba vyzerá takto: podľa zákona o RTVS riaditeľa volia poslanci v pléne parlamentu. Kandidát síce pošle prihlášku aj s obšírnym projektom, ale väčšina z tých, ktorí o voľbe hlasujú, si ho v podstate nemajú povinnosť prečítať a ani samotného kandidáta počuť hovoriť o svojich plánoch.
Niekoľko dní pred voľbou sa uskutoční aj verejné vypočutie pred poslancami mediálneho výboru parlamentu. Podľa prijatého uznesenia má každý kandidát 15 minút na to, aby svoj projekt predstavil a členovia výboru budú mať 15 minút, aby sa ho niečo spýtali, pokiaľ o to majú záujem. Prax je taká, že sa mnohých ani nepýtajú. Podotýkam, že otázky dávajú poslanci výboru, z ktorých niektorí vedia o STV možno len to, že sídli v Mlynskej doline. Títo členovia výboru majú možnosť "nahliadnuť" do projektov kandidátov na sekretariáte výboru. Keďže ide asi aj o 30 či 50 stranové projekty 11 kandidátov, viem si predstaviť, ako nahliadnutie do projektov na sekretariáte vyzerá.
Aj keby ich však aj celé preštudovali, je to úplne zbytočné, pretože výbor na záver vypočutia len skonštatuje, ktorí kandidáti splnili formálne podmienky (doložili v prihláške všetky požadované materiály - napr. výpis z registra trestov) a ktorí nie. Hoci vypočúvali kandidátov, nedávajú ostatným kolegom v pléne, ktorí budú hlasovať, žiadne hodnotenie k jednotlivým kandidátom, či odporúčané poradie.
V samotnom parlamente sa už len hlasuje. Poslanci tak vyberajú kandidáta bez toho, aby poznali projekty. Bez toho, aby mali povinnosť vypočuť si kandidátov, bez akéhokoľvek odporúčania tých, ktorí kandidátov vypočuli. Samozrejme, odporúčanie majú neoficiálne - z politickej centrály.
Aj oni sa môžu - ako ktokoľvek iní - zúčastniť verejného vypočutia. To však bude 30. júla, v čase, keď beží aj schôdza parlamentu a prax z predchádzajúcej voľby Zemkovej ukázala, že zo 150 poslancov prejavilo o vypočutie záujem len niekoľko.
Tento model, ktorý priniesol Krajcerov zákon o RTVS a fungoval aj pri voľbe Miloslavy Zemkovej, je absolútne nezodpovedný. Predtým sa volil riaditeľ v Rade STV alebo SRo. Nehovorím, že tam neboli politické, či lobistické vplyvy, keďže mnohí členovia rady mali väzby na stranícke centrály, či produkčné spoločnosti. Ale aspoň o projektoch diskutovali, mali povinnosť si ich dôkladne preštudovať a niesli za svoju voľbu aj zodpovednosť.
Aj pre poslancov, ktorých čaká hlasovanie, som zverejnila projekty favoritov na stránke O médiách.
