Poznáte to – prídete na úrad a ani neviete, ako ste sa ocitli v Gogoľovej hre. Pani pri prepážke z nejakého neznámeho dôvodu rozčuľuje už len vaša existencia a túžba vyriešiť daný problém rýchlo a bezbolestne. Ale nedá sa. Veľa sa zmenilo, hej, musím uznať. No moci sa úradník len tak nevzdá.
Tento týždeň sa mi tiež podarilo stretnúť takého jedného Gogoľovho Chlestakova v električke č. 1 smerujúcej z Obchodnej ulice na Hlavnú stanicu.
Expozícia
Pol štvrtej poobede, električka plná. Namierim si to k zadným dverám. V ruke karta a idem sa ťapnúť, lebo aj my v Bratislave kráčame s dobou. Odkedy som sa vrátila do Bratislavy v septembri, ťapkám sa. Zvládla to Feriho Jokea Maja, zvládam aj ja. Lenže ťapkacieho automatu nikde. Stojím bezradne a chcem sa predrieť davom, aby som našla iný automat. Ale čo čert nechcel – revízor.
Kolízia
Snažím sa revízorovi vysvetliť situáciu, ale nič nepomáha. Ponúkam náhľad do môjho účtu, z ktorého je zrejmé, že toto je môj bežný spôsob cestovania už tri mesiace. Môj Chlestakov je neoblomný. Pením, lebo sa necítim vinná. Veď tu mal byť ten ťapkací automat! Revízor cez zuby precedí, či som si nenaštudovala pravidlá pred nástupom do električky, lebo v tých starých je automat iba vpredu. Zlosť vo mne stúpa. Prosím vás, kto má kedy čas študovať pravidlá len preto, aby prešiel štyri zastávky po dieťa na stanicu?
Električkou cestujem málo. Bývam v centre a pracujem z domu. Väčšinou chodím pešo alebo používam ťapkaciu platbu. Predtým som kupovala papierové lístky, ale neekologické. Skúšala som aj kupovať si ich platobnou kartou, ale mnohé automaty túto možnosť stále nemajú. Ťapkací automat bol doteraz topka… Revízor si však vypýta 99 eur a ja v duchu počítam, kto nedostane tieto Vianoce darček. Ešte mi zopakuje, že je to všetko moja vina, lebo som nezodpovedná a toto sú následky. Ďakujem pekne — presne toto som potrebovala.
Zúrivá vystúpim a s dieťaťom ideme zo stanice radšej pešo, hoci vonku je nepríjemne. Moja neter študujúca v Brne mi vysvetľuje, aké je to tam jednoduché. Automat pri každých dverách. Žiadne stresy.
Keď nakupujeme veci na večeru, schválne idem pozrieť na zastávku električky, kde píšu, že staré električky majú iba jeden automat, a vôbec, kde sú tie pravidlá, ktoré som si vraj mala naštudovať. Nájdem tam niečo nalepené. Malými, takmer nečitateľnými písmenami. Ľudia so zhoršeným zrakom máte smolu.
Kým hľadám ďalšie informácie (časť z nich je počmáraná vandalmi), neter mi ukazuje babičku na druhej strane zastávky, ktorá lupou číta informácie o odchodoch električiek. Pri tom obraze mi ešte viac stúpne tlak. Neteri vysvetľujem niečo o participácii pri organizácii MHD v Bratislave.
Večera navarená, v duši mám pokoj a na môjho Chlestakova som už tiež zabudla. Hľadám čosi v kabelke a natrafím na pokutový lístok – z opačnej strany. Čítam, že ak si kúpim ročnú električenku, DPB mi odpustí 80 % z pokuty. Zas myslím na Chlestakova a žlč sa mi dvíha. To mi nemohol povedať? Veď je to dobrý deal!
Rozuzlenie
Snažím sa zakúpiť si ročnú električenku a zistiť, ako sa dostanem k vráteniu časti pokuty. Prišlo mi niekoľko e-mailov po registrácii, ale múdrejšia nie som. Idem teda do kontaktného centra. Šťastie sa predsa na mňa usmialo – milý pán trpezlivo počúva moju skúsenosť s Chlestakovom. Neobviňuje ma, dokonca so mnou súhlasí, keď hovorím, že cestovanie MHD nemá byť podmienené štúdiom pravidiel. Má byť jednoduché, intuitívne, informácie zrozumiteľné a dostupné pre rôzne skupiny obyvateľstva. Aj pre babičku, čo potrebuje lupu na čítanie. Vysvetlí mi, že revízor ma mal informovať o možnosti zakúpiť si električenku a nie mi robiť prednášku o tom, čo som si mala naštudovať.
Dôsledky
Pri rozlúčke pánovi poviem, že skúsenosti s revízorom typu Chlestakova ľudí odrádzajú. A má to niečo do seba. Podľa jeho skúseností som prvá z pokutovaných, ktorá si kúpila lístok na celý rok. Zvyšok len na tri mesiace. Jasné, dôvodov môže byť veľa, ale negatívna skúsenosť musí byť demotivujúca. Revízor kontroluje, ale zároveň reprezentuje DPB. Nie je tu na to, aby cestujúcich odradil. Práve naopak.
A verejná doprava nemá byť testom z pozornosti, ale službou s jasnými pravidlami, viditeľnými informáciami a najmä ľudským prístupom.
Vrátenie 80 % z pokuty musím vybaviť osobne na Olejkárskej a dostanem ho do 60 dní. Trocha prevraciam oči — v dobe digitalizácie, prečo osobne a prečo tak dlho, ale dobre. Potom ešte myslím na babičku s lupou a na ďalšiu neter, ktorá nechce po večeroch cestovať MHD, lebo ľudia bez domova a partičky alkoholom posmelených mladíkov… ale to je na inokedy. K Chlestakovovi sa však ešte vrátim na Olejkárskej.
