Často mám pocit, že nie a ide im len o zdiskreditáciu najslávnejších pretekov na svete a samozrejme o veľké vábivé titulky na prvých stranách novín a časopisov, ktoré im zaručia obrovské príjmy. Je pre mňa zarážajúce, že len malá skupinka triezvo uvažujúcich a nie po senzáciách túžiacich žurnalistov sa zamyslela nad problémom dopingu celkovo a pozrela sa naň i z druhého uhla pohľadu.
Ak tak učiní každý, ktorý sa zamyslí nad celou vojnou medzi športom a dopingom, dôjde k záveru, že média a všetky mienkotvorné subjekty v určitej miere majú pravdu a zároveň si odporujú, keď označujú športy, ktoré sa čoraz častejšie stavajú populárnejšie i vďaka dopingovým škandálom, za špinavé, bez úrovne, atd... Prvým faktom, ktorý je nutné spomenúť, je ten, že tá skutočná škvrna, ktorú dnes voláme doping, tu bol vždy. A práve preto je paradoxné, ak médiá dnes označujú šport (nie je podstatné či ide o cyklistiku, atletiku, plávanie...) za špinavý a nikto nezmieni fakt, že sa dopovalo už dávno a že proti tejto nechcenej veci v športe v tých čase nebojoval. Bolo to len formálne vyjadrenie odporu voči dopingu, nič viac. Až po neunesiteľných správach o dopadkoch dopingu na ľudské zdravie, ktoré často vrcholili až úmrtiami slávnych i menej slávnych športovcov, sa skupina uvedomelích a povolaných ľudí rozhodla, že bude proti dopingu a týmto praktikám postupovať rázne. A to formou prísnych lekárských a nové metody využívajúcich kontrol. Takže nie je to tak, že doping je niečo relativne nové a šport ako taký naňho flexibilne zareagoval. Doping je už desiatkami rokmi zaužívanou cestou k vrcholu sláve a novodobý šport sa v posledných rokoch rozhodol bojovať proti nemu.
Môžme teda povedať, že novodobý šport sa pomaly očisťuje. Úmyselne som použil slovo "pomaly". Proces očisťovania športu nie je dlhý, dovolím si povedať že ide iba o posledných 10 až 15 rokov. Je predsa samozrejmé, že dnes, v čase sprísňovania dopingových pravidiel, sa nájde stále viac a viac hriešnikov, ktorý sú za svoje priestupky patrične potrestaní. Tieto tresty majú slúžiť ako varovanie pre ostatných športovcov, ktorí by sa tak mali dopingu vyhýbať, aby aj ich nestihol potrebný trest. A preto sa pýtam: "Prečo nikto (myslím konkrétne médiá a poverených) nevysloví vďaku a pochvalu všetkým, ktorí sa snažia šport očistiť a bojujú o zachovanie jeho slávy a ceny?" A možno mám aj odpoveď: "Je to síce šľachetné a uvedomelé, ale neprináša to taký zisk!"
Teraz sa teda vrátim k prvotnej otázke, či médiá a kompetentní naozaj vravia celú pravdu. Je to prinajmenšom diskutabilné. To, že väčšina z nich vykríkne : "Tour de France je jedna veľká špina!", je síce pravda, ale takisto je takmer s určitosťou pravda, že tohtoročná Tour je najčistejšia za posledné dekády a že každý šport naberá na čistote! Ak povieme A, ak nech sa povie aj B! Ak sa hovorí, že je to teraz zhnité, tak povedzme, že predtým to bolo prehnité až do špiku kosti! Väčšina zabudla na neslávne osudy kedysi slávnych športovcov, ktorí kruto doplatili na užívanie dopingu. Snáď najzvučnejšími príkladmi su športovci z krajín bývalého východné bloku, medzi ktorými sa vynímali najmä až nadľudské výkony športovcov Nemeckej demokratickej republiky (Východné Nemecko). Aby som aj ja povedal celú pravdu, i športovci niekdajšieho Československa doplatili na doping. Samozrejme vtedajšie režimy nedovolili, aby skutočná pravda vyšla najavo a prirodzene sa nedá čakať, že by ľudia, ktorí mali čo do činenia s vtedajšími pomermi v športe, vyšli s pravdou najavo dnes.
Nenechajme sa teda otráviť suchými konštatovaniami, ktoré sa výroky ako "Šport je špinavý!" inak ani pomenovať nedajú. Čo nám teda ostáva a čo sa dá robiť? Veriť. Veriť ľuďom pracujúcich v antipoingových kontrolách, že svoju prácu robia čo najlepšie, čo najsvedomitejšie a neskorumpovane! Veriť športovcom, že ich ani nenapadne, užívať doping. Veriť vedcom, že sa už nebudú zaoberať vývojom nových dopingových prostriedkov, čím by boli stále krok pred Svetovou antidopingovou federáciou. Veriť podporovateľom zdravého športu, že poskytnú prostriedky (najmä finančné) potrebné na odstránanie dopingu na všetkých výkonnostných úrovniach športu. A veriť svojmu vlastnému úsudku, ktorý nám vždy dovolí pozrieť sa na každú problematiku, pri ktorej nemusí ísť len o šport, z viacerých pohľadov a nenechať sa zviesť polopravdami či dokonca lžami.
Záverom by som však chcel podotknúť dôležitú vec. Nechcel by som uzatvoriť tento blog tak, že boj s dopingom je 100% úspešný a že čoskoro bude šport čistý. Antidopingový boj je zatiaľ mladý a postupuje len malými krôčkami vpred. Nemožno teraz čakať, že všetci vinníci budú čoskoro potrestaní a doping zmizne. Pri všetkom mojom optimizme, ktorým tiež, ako priznávam, tento blog možno srši, musíme podotknúť, že sú stále také sféry dopingových podporovateľov, ktorí sú stále o krok pred antidopingom. To umožňuje dopovať mnohým športovcom, ktorím aj napriek kontrolám doping preukázaný nie je. Treba byť reálny a a ako som už spomenul...veriť.
