Len si predstavte, na severnej pologuli vládne zima, krutý mráz preniká pod kožušiny, jedla nedostatok, nohy v snehu, vietor vo vlasoch a dni stále kratšie a kratšie. Ako to dopadne, keď dnes je zle a zajtra bude horšie. Smútok, tieseň a strach vládne v celom kmeni.
Len Veľký Dong nestráca nádej. Každé ráno kráča medzi balvany, ktoré usporiadali už jeho dedovia, sadá si na ten správny a upiera oči na obzor aby zistil, nad ktorým balvanom vychádza slnko. Tiež by radšej chrčal pod huňou, ale keďže je commander-in-chief, musí sa obetovať.
Dedo urobil zásek na balvane. Keď nad týmto zásekom vyjde slnko, musia sa bezpodmienečne vykonať úkony, ktoré zachránia svet. Je to smrtelne dôležité a Veľký Dong sa nepomýli a vykoná všetko, čo ho dedo naučil, aby presvedčil slnko, že sa má vrátiť späť. Ďalšie ráno opäť sedí na správnom balvane, čaká na východ slnka a od zimy a nervozity klepe zubami. Čo ak to nevyšlo? Keď sa objavia prvé lúče, z ich polohy voči záseku poznáva, že slnko sa vracia. Dokázal to. Plače od radosti a uteká do tábora so zvesťou, ktorá prináša nádej. Slnko sa vracia. Zima ešte bude krutá, ale svetielko nádeje už je zažaté a nič ho nezhasí. A všetci vidia, že Veľký Dong je veľký boss, ktorý svojou múdrosťou zachránil svet a spôsobil, že slnko sa vracia.
Sila jeho lúčov bude rásť, vyženie mráz zo všetkých kútov, roztopí snehy a opäť sa zazelenajú lúky a rozkvitnú kvety a doba hojnosti sa vráti. Tí čo prežijú budú výskať od radosti, včely budú bzučať, medvede driemať v tieni a zajace skákať po pažiti.
A Veľký Dong bude prikyvovať hlavou, to ja, to ja som to vybavil, ale bolo to fakt ťažké.
A opäť som včera pozeral z okna, kde zapadá slnko za Kremnickými vrchami a poznal som, že prišiel deň D a treba vykonať úkony, ktoré ma naučil Veľký Dong, aby sa slnko vrátilo späť.
A uvidíte, že vo všetkých dnešných správach bude, že slnko sa vracia!
To ja, to ja som to vybavil a bolo to fakt ťažké. Včera som vybavil budúce leto.
Nehovorte nikomu.
