Dnes ráno mi vyberali drenáž, ten pocit by som ku štekleniu ani svbeniu rozhodne neprirovnal. Ale ani sa nemusíte obávať (veľkej) bolesti, ten pocit je nepríjemný, ale je to moment a je to vonku.
Pokiaľ ide o bolesť celkovo je to stále znesitelné. Keďže už aktívne vynechávam niektoré dávky liekov proti bolesti viac koleno cítim, je to nepríjemné, ale znesiteľné. A keby to bolo potrebné mám na stolíku pár Novalginov, takže je čím bojovať.
Zajtra by som mal ísť domov, ak ranná vizita dopadne dobre. Alebo aby som parafrázoval sestričku keď mi odpovedala na túto otázku: „Uvidíme podľa toho ako Vám pôjde chôdza o barliach.“ Tak som sa dnes pol dňa odhodlával a potom vyrazil. Dôvody boli dva – 1. skúsiť to, zistiť či to zvládnem a aká veľká bude bolesť a 2. well, číslo 2, ak viete čo myslím J
Bolo to náročné. Každý pohyb cítite a bolí, navyše stehenný sval je po plastike prakticky neexistujúci, takže zabudnite na to, že nohu vyložíte spať na posteľ bez pomoci rúk, druhej nohy alebo inej osoby. Cesta do kúpelne ešte šla, trvala pomerne dlho, ale dostal som sa tam kam som potreboval. Ale sadnúť si na záchod bolo jednoducho nemožné – nohu neohnete, a mať ju spustenú bolí, navyše by ste sedeli na kraji záchoda, takže misiu nesplníte. Návrat bol ok, ale dostať sa spať do postele bolo ako zdolať poriadne vysoký kopec. Nakoniec som barlu použil ako kladku, oprel ju o posteľ a pomaly nohu posúval hore na stoličku. Odtiaľ už to na posteľ nebolo až tak ďaleko, ale stále to bol boj. (Áno, počas celého tohto trápenia som si plne uvedomoval, že som kedykoľvek mohol pípnut na sestričku, ktorá by mi ochotne pomohla, ale páni poznáte to.)
Takže celkovo lepšie, prvá chôdza, bez drenáže a možno už zajtra domov.
Pár rád pre každého, koho čaká niečo podobné.
Nezabudnite si šlapky, uterák a ďalšie veci. Viem, znie to ako samozrejmosť, ale ja som na to prvé zabudol a naopak tu mám kopec vecí, ktoré určite nevyužijem (šampón, sprchový gél a podobne tak ráno pred operáciou, ináč ste radi keď do kúpeľne dojdete a otočíte sa). Určite máte ľudí, ktorí vám ich ochotne donesú, ale načo ich obťažovať keď nemusíte.
Pýtajte sa. Pred operáciou, najmä ak sa chcete uistiť ako vám ju budú robiť (u plastiky sú dva hlavné spôsoby a potom ešte výber šroubov), po nej, ak chcete vedieť detaily. Tak trochu logicky sa od Dr. na vizitách dostanete len k základným informáciám, ktoré potrebujete, ak chcete vedieť viac pýtajte sa. (Ja si doteraz nie som úplne istý aký typ šrouby mám v kolene a čo to pre mňa znamená, ale predpokladám, že zajtrajšia (pondelok) veľká vizita na všetko odpovie).
Počúvajte sestričky. Vedia čo robia, majú roky skúseností a noazaj sa snažia pomôcť. Pri ich platoch musia byť motivované pomáhaním, ináč by to nerobili.
Jedzte veľa čokolády a banánov. Toto tak trochu s úsmevom. Ale keď ste na izbe s človekom/ľuďmi, ktorých poznáte deň-dva močenie do bažanta je ok, tomu druhému sa chcete vyhnút tak dlho ako sa dá.
Snažte sa využiť svoj čas v nemocnici. Na prácu veľmi nemáte náladu a pri bolestiach a/alebo látkach proti nej ani mozgové bunky, ale môžete čítať, lústiť krížovky, pozerať filmy, čokoľvek aby vám čas ubehol rýchlejšie, pomáha to.
Ak vám robí problém spánok na chrbte natrénujte si ho, donúťte sa spať tak doma pred operáciou. Ja osobne s tým mám veľký problém a ani spánku počas dňa až toľko nedávam, čo nie je dobré. (opäť, sú tu sestričky ponúkajúce vám tabletky na spanie, takže to nie je neriešiteľný problém)
Viem, nič prevratené, ale mal som potrebu hodiť to na papier/web, možno sa nájde aspoň jeden človek, ktorému to pomôže.
Pekný začiatok týždňa všetkým.
