Na futbalovom štadióne je väčšinou dobrá nálada a hluk. Na Virginia Tech to tak dnes nie je. A nie je to tým, že by bol prázdny. Internáty sú miestom, kde sa konajú bujaré oslavy zvládnutých skúšok a zásadne sa v nich nikdy nespí. Na Virginia Tech to tak nie je. Väčšina izieb je dnes prázdna. Na emtívnom sviečkovom zhromaždení, ktoré mi zostane navždy v pamäti. Ticho. Všade by ste počuli padnúť špendlík.
Študenti odišli dobré zábery sa snažia nájsť iba novinári. Ostávajú im však už iba prázdne trávniky, občas sa objavia osamelí bežci a nejaký ten hlúčik postávajúci pred internátom.. Niet sa čo čudovať, tiež by som nezostal na campuse, kde sa stalo čo sa stalo. Obzvlášť ak by som to zažil zamknutý a zabarikádovaný v nejakej učebni.
V utorok som sa prechádzal Holden Hall, budova je napojená na Norris Hall, kde pomätenec zabíjal. Čo najprv reťazou zablokoval východ a potom popravil mnoho študentov. Uěbne sú uplne rovnaké ako na Michigan State University, kde práve pôsobím. Vlastne aj campusy sú veľmi podobné. Akurát, že ten na Virginia Tech je asi o polovicu menší. No pri chodení z jedného miesta na druhé to zas tak veľký rozdiel nie je. Možno preto, že MSU je viac rozlezené. A Virginia Tech je za času na čas vcelku do kopca, narozdiel od Michigan State.
Včera som si prešiel pomyselnú trajektóriu, ktorú mohol absolvovať vrah. Od Harper Hall k West Ambler Johston, potom k pošte a k centru campusu pri Burres Hall. Je to mrazivé. Rovnako ako bolo mrazivé ísť takmer prázdnou Holden Hall. Uvedomiť si, že hneď o budovu ďalej (vlastne ktorá je súčasťou jedného koplexu), sa stála táto strašná tragédia. Prechádzať okolo pásky crime scene a vidieť študentov so sviečkami, plačúcich. Niekedy som sa cítil ako skutočná novinárska hyena. Samozrejme, niekoho smútok rušiť nechcete, ale musíte priniesť aj správu. A to je v takýchto situáciach náročnejšie ako inokedy.
Nedá sa však generalizovať, mnohí študenti si uvedomujú, že život ide ďalej a musí ísť ďalej. Aj univerzita nechce, aby Virginia Tech bola iba známou ako univerzita masakry. Majú predsa celkom dobrú úroveň výskumu, ako mnohé ďalšie podobné americké univerzity. Vrátane mojej - Michigan State University. Nechcem tu však teraz písať nejakú reportáž, skôr som sa s vami chcel podeliť o zopár záberov ako Virginia Tech vyzerá po tragédii.
Smútiaci kadeti Virginia Tech. Univerzita je jednou z mála amerických civilných škôl, ktorá má vlastných vojakov. Snímka Braňo Ondrášik
Štundeti sa presúvajú na spomienku na futbalovom štadióne. Snímka Braňo Ondrášik
Tisíce sviečok zahoreli na campuse za obete masakry. Snímka Braňo Ondrášik
Všadeprítomný žiaľ. Snímka Braňo Ondrášik
Novinári - všetko pre dobrý záber. Snímka Braňo Ondrášik
Polícia stráži univerzitu. Snímka Braňo Ondrášik
Pri národnej hymne sa stojí. Snímka Braňo Ondrášik
Opäť novinári. Snímka Braňo Ondrášik
Študenti sú rovnakí v Amerike aj na Slovensku. Aj ich smútok... Snímka Braňo Ondrášik
Zachvíľu sa rozhoria tisíce sviečok. Snímka Braňo Ondrášik
Už horia... Snímka Braňo Ondrášik
A takto sa to všetko v pondelok začalo (TV graby Braňo Ondrášik)
