Daň pre SSN
Šokovala má správa o sneme Slovenského syndikátu novinárov - SSN z TASR, ktorý sa uskutoční v novembri. Na tom nie je nič šokujúce, ale čo nasledovalo ďalej, pre novinárov šokujúce je. Predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka sa chce venovať "otázke financovania" činnosti SSN. „Jednou z možností je zaviesť príspevok ako mesačné vopred stanovené percento z platu." Tak to je silná káva. Ozaj, je vôbec zavádzanie takejto dane legálne? Tak im treba, dobre plateným novinárom... Zväz kuchárov by mohol zrážať percento kuchárom a Zväz chovateľov škrečkov zas škrečkárom. Predsedníčka sa sťažuje, že členská základňa nežije s organizáciou ako by mala. Čo tak sa pozrieť do vlastných radov a zistiť prečo asi. Ale vlastne, podľa predsedníčky sú na vine novinári. „Individualizmus, ktorý je medzi novinármi, je potrebné prekonať a dospieť k tomu, že ... máme ako novinári isté spoločné hodnoty a aj spoločné problémy, ktoré potrebujeme riešiť". Dobre.
Najväčšou iniciatívou, na ktorej syndikát "pracoval" mesiace, možno roky je mediálny zákon. Je síce chvályhodné, že po rokoch si niekto spomenul na to, že tlačový zákon je ešte z čias komunizmu a možno by sa zišla aj nová legislatívna úprava. No zákon SSN má toľko dier, že sa možno ani nedá zaplátať. Jeho úplné znenie nájdete na tejto linke.
Mediálny zákon
Tak len niekoľko poznámok. Internet, multimédium, ktoré dnes hýbe svetom, mediálny zákon SSN opomína. Respektíve spomína dosť nejasne. V úvode zákona sa píše „a) masovými médiami periodická tlač, rozhlas, televízia a periodicky alebo kontinuálne pôsobiace iné elektronické médiá a agentúrne spravodajstvo, ktorých funkciou je zabezpečovať komunikáciu v spoločnosti, b) periodickou tlačou tlač vydávaná najmenej dvakrát do roka pod tým istým názvom, poradovým číslovaním, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej úprave; za periodickú tlač sa považuje aj jej elektronická verzia, c) spravodajskou alebo inou tlačovou agentúrou právnická alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje za úhradu informačné služby (textové, obrazové a pod.) na ďalšie použitie masovým médiám alebo iným subjektom" Takže SME Online je v pohode, je to zčasti elektronická verzia SME, spadá pod periodickú tlač. Ale také Aktuálne.sk nemá poradové číslo, periodickou tlačou už nie je, je asi iným elektronickým masovým médiom... Ak Aktuálne.sk vôbec tento zákon pokrýva. Radšej nech si Aktuálne.sk dá v januári jednu veľkú jednotku a vo februári dvojku a poradové číslo má a tak je už periodickou tlačou...
„Informácie o materiáloch a rokovaniach Národnej rady Slovenskej republiky, jej orgánov, vlády a orgánov územnej samosprávy, s výnimkou informácií podľa § 4 ods. 3, môžu masové médiá uverejniť, ak tieto informácie zodpovedajú ich obsahu alebo skutočnému priebehu rokovania; to platí aj pre verejné rokovania a dokumenty ostatných štátnych orgánov. Toto bude asi „najkontroverznejšie" ustanovenie, ozaj a načo je informačný zákon? Hmmm. „Ak masové médium uvedie hodnoverný zdroj publikovanej informácie, potom za informáciu zodpovedá ten, kto informoval" Titulok je „ospravedlniteľný omyl". Trochu paradoxné, kde je tá ospravedlniteľnosť, keď za ňu zodpovedá zdroj. Všetky zdroje, radšej novinárom už nič nehovorte, lebo podľa tohto ospravedlniteľného omylu ste v kaši. Ups, ale tu je ochrana prevádzkovateľ, šéfredaktor a novinári masového média majú právo zachovať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá im poskytla informácie získané v súvislosti s ich činnosťou. Ako to ale porieši súd, keď tieto osoby a nie noviny sú zodpovedné za zlú informáciu. Kto má teda zodpovednosť, ospravedlniteľnosť... V každom prípade to chce jasnejšiu definíciu.
Dokonca klauzula svedomia. „Novinára nemožno nútiť k takej činnosti a k podieľaniu sa na tvorbe takých stanovísk, ktoré by zásadne odporovali jeho svedomiu; pre uplatnenie tohto práva nesmie byť novinárovi spôsobená ujma na iných právach." Novinár tvorí stanoviská? Podľa syndikátu áno. Nedajbože, aby v Novom Čase tvoril nebulvárne stanoviská. Nikto novinárov nenúti robiť v médiu, v ktorom nechcú. Samozrejme, novinár má už inými zákkonmi a ústavou zabezpečené pracovať bez politickej cenzúry, a takú môže zdôrazňovať zákon. Lenže treba vydieť aj oprávnené záujmy vydavateľa, napríklad denník SME nemusí akceptovať ak novinár vydá príliš bulvaŕny text a naopak. Spadá to tiež pod ustanovenie SSN? Chápem čo chcel básnik povedať, ale predsa ide o zákon, ktorý má byť exaktný. „V masových médiách možno prijať redakčné štatúty, ktoré určujú pravidlá spolupráce medzi ich prevádzkovateľmi - zamestnávateľmi a novinármi - zamestnancami" Hmmm, to sa teraz nemohlo. Ak sa má vypracovať efektívny systém, tak by takéto štatúty mali byť povinné (ako v Nórsku), ale tento zásah si vyžaduje širšiu diskusiu a oveľa väčšie zmeny. Odpoveď teda je, zriadiť štatút dnes nikomu nič nebráni, takže ustanovenie je zbytočné. „Štátne a samosprávne orgány sú povinné vyžadovať v primeranej lehote od združení zamestnancov a zamestnávateľov pôsobiacich v oblasti masových médií zaujatie stanoviska k návrhom zákonov a iných predpisov, resp. závažných opatrení týkajúcich sa činnosti masových médií a ich zamestnancov." Viem si predstaviť, že primeraná lehota pre úrady je rok.
Efektívne?
Ale SSN ide vo svojej právnej analýze ešte ďalej, napríklad keď rozoberá vlastníctvo (čo má pod palcom zákon o vysielaní a retransmisii či hospodárskej súťaži). No keď ho už aj tento rozoberá, zas iba pláva po povrchu. Dobrý nápad so zverejnením mien majiteľov. Fajn je protimonopolné ustanovenie, akurát, že až tak protimonopolné nie je. „Vydavateľ alebo vlastník periodickej tlače, vychádzajúcej častejšie ako trikrát do týždňa, nesmie byť súčasne prevádzkovateľom celoplošného rozhlasového alebo televízneho vysielania ani spravodajskej agentúry" - pokračujú aj ďalšie klauzuly. Ok, takže keď vlastním Avízo, tak nemôžem mať Nautik - je v kábli alebo na satelite celoplošná? Lebo satelit pokrýva Slovensko celoplošne. Ale prečo nemôžem? Ako tým ohrozím pluralitu? Atď, no proste antitrustové ustanovenie opäť neberie do úvahy podiel na trhu. Čiže, ak istá televízia bude mať absolútne monopolný podiel na trhu, 70 percent povedzme, bude to fajn, lebo je to jeden vlastník. Ale ak by mal mať jeden vlastník Avízo aj Nautik. To je nebezpečné. Zaujímavý prístup. V zdôvodnení sa pritom SSN odvoláva na dokument z roku 1978.
"Myslíme si, že náš návrh je vyvážený a zodpovedá dnešnej dobe i európskemu priestoru, v ktorom žijeme," domnieva sa Krútka vo vyjadrení pre SITA. Toto nie je žiadna právna analýza, nie som právnik. Je to iba zopár postrehov, názor nech si urobí čitateľ sám.
Papierový tiger
Takže do radov SSN poviem zopár ďalších pripomienok, ktoré som už v jednom príspevku spomínal.
Organizácia má zrejme dosť seniorov a nenovinárskych členov - prispievateľov, ktorí raz či dvakrát do roka prispejú niečím na stránky našej tlače. Otázne je, či práve títo novinári sú novinármi, ktorých záujmy by mal SSN obhajovať. Vraj vyše dvetisíc všetkých členov. Za vlády tvrdého mečiarizmu bol syndikát dôležitou oporou v boji za zazchovanie plurality tlače. Dnes to tak nie je. Tento papierový tiger sa relevantne nevyjadruje ku kľúčovým kauzám resp. závažne neprispieva k ich obhajobe. Hovorí o bezplatnom právnom poradenstve, no moje skúsenosti hovoria, že keď novinára začnú vláčiť po súdoch - pomôže si iba sám, pomôžu mu priatelia či právne zázemie redakcie.
O zlej skúsenosti hovoril aj prispievateľ v diskusii. „Mimochodom, spolu s kolegami z jedného zaniknutého denníka sa súdime s bývalým majiteľom. Je to blbosť a ide vlastne len o princíp ako o nejaký zisk z toho. Syndikát nám zabezpečil právnika. Aký to má význam som pochopil, keď ho na jednom vypočúvaní sudkyňa poslala doštudovať si, o čo sa vlastne súdime, keďže on to nevedel. Takže toľko k tej pomoci."
Nech vedenie SSN odstúpi
Takže moja odpoveď je jasná SSN nemá opodstatnenie a už vôbec nie v tejto podobe. Týmto ako novinár a predstaviteľ novinárskej obce vyzývam vedenie aby odstúpilo, dôvodov som uviedol dosť. Vyjadriť by sa však mala novinárska obec ako celok, či ich vlastne syndikát zastupuje.
Viac o SSN čítajte tu.
