Šport a športovci
Pozrime sa najprv na denník Šport. Nepochopte ma zle, denník Šport má právo prijať inzerciu od kohokoľvek a aj písať čo chce. Ale ja mám tiež právo si o denníku Šport tiež myslieť čo chcem. Trošku som pátral, prečo by mohol mať denník Šport záujem ako jeden z mála takú inzerciu publikovať a pri krátkom vyhľadávaní na Google som prišiel na pojítko. Istý Ľudovít Lučanič je jedným zo zodpovedných za inzerciu a marketing v denníku Šport a istý Ľudovít Lučanič je členom Ústrednej komisie pre referendum. Samozrejme, prípadný konflikt záujmov si denník Šport musí vyriešiť interne a zrejme mu to nevadí, keď za inzerciu Aliancie zodpovedá človek, ktorý je nominantom petičného výboru Aliancie.
Úplne úprimne – šport v telke a v médiách - ma veľmi nezaujíma. Hoci cvičím pravidelne a v lete som si zabehol napríklad Beh od Tatier k Dunaju. Všetci ale vieme, že šport a športovci môžu byť symbolmi. Vieme, že sledovanie športu je najrozšírenejšou masovou zábavou. Ale vieme aj to, že práve šport je odvetvie s jednou z najväčších stigmatizácií gay ľudí (v tomto prípade gay atlétov). Zatiaľ čo americké médiá stále viac informujú o gay atlétoch a tým pomáhajú mladým ľuďom v oblasti, kde byť gay je mimoriadne ťažké – často je to o tom vybrať si medzi partnerskou láskou a láskou k športu. Ale aj v športe sa hýbu ľady, neprejde deň, aby sa nenašiel odvážny atlét, ktorý ide s vlastnou kožou na trh. Títo atléti majú môj oveľa väčší obdiv ako taký bitkár Vladko Weiss. Športovci symbolizujú aj prekonávanie hraníc, odhodlanie, mnoho hodnôt, ktoré právom ľudia obdivujú. Gay atlét, ktorý ide s kožou na trh dáva v tomto smere ešte viac – obrovskú odvahu.
Aj preto má ideologické podfarbenie denníka Šport mrzí. Možno by sa konečne redaktori Športu mohli pozrieť aj na túto stránku športu – existuje k tomu aj samostatná stránka: Outsports.com.
Zákerné video priateľov Aliancie
Na sociálnych sieťach od včera trenduje zákerné video údajných priateľov Aliancie. Z hľadiska výrobnej a profesionálnej kvality ide o remeselne veľmi zvládnuté dielko – takže je jasné, že si ho nenatočil niekto len tak na ajfón. Sú tam dvaja herci, jeden detský herec, grafika, hudobný podmaz, takže to mohlo stáť nemalý peniaz. Najviac ma asi mrzí, že priatelia Aliancie nechutne zneužili dieťa. Bude zaujímavé sledovať, čo na to o pár rokov tento chlapec povie – keď už bude viac rozmýšľať.
V referende nehlasujete o ochrane svojich rodín, hlasujete o tom, ako zákon bude vnímať moju rodinu. Nás nezmeníte, nech Aliancia vyleje aj ďalšie tony a tony odpadu. Nezmeníte nás nenávisťou, ktorú máte lebo my máme lásku, ktorá nás spája. Nezmenia nás lži, ktoré o nás šírite prostredníctvom farárov v kostoloch a svojich lživých médií. Nezmení nás ani blúznenie Jána Čarnogurského, obdivovateľa diktatúr na východ od nás – exdisidenta, ktorý teraz bojuje za iný diktát. Moju rodinu nezmení. Moja babka, ktorá sa o mojej sexuálnej orientácii a to, že som si zobral po piatich rokoch spoločného života svojho partnera, dozvedela len pred mesiacom, ma ľúbi a podporuje. Už jej ťahá k deväťdesiatke, ale čiperná je ako päťdesiatnička. Povedala mi: „Branko, ja neprestanem svojho vnuka nikdy ľúbiť“ a potom sa už iba tešila z albumu svadobných fotografií. Tiež sľúbila, že môjho partnera naučí variť dobroty z jej kuchyne, ktoré mám rád od detstva. Našu lásku vašou nenávisťou nezničíte, ani naše rodiny.
Zach Wahls – odpoveď Aliancii
Mám pre Alianciu tiež video, ktoré by si mohla pozrieť, aj všetci čitatelia. 19-ročný študent Zach Wahls, ktorého vychovali dve matky, hovorí v januári 2011 pred Iowským kongresom. Jeho video za dva týždne videlo 1,5-milióna ľudí.
Tu je preklad jeho prejavu:
Dobrý večer pán predseda. Moje meno je Zach Wahls. V Iowe žije moja rodina už šesť generácií, študujem strojníctvo na University of Iowa a vychovali ma dve ženy.
Moja biologická mama Terry, na začiatku povedala svojim starým rodičom, že je tehotná, že umelé oplodnenie zafungovalo. V tej chvíli neboli pripravení to akceptovať. Až keď som sa narodil, podľahli mojej detskej rozkošnosti, vtedy sa rozplakali a povedali jej, ako veľmi sa tešia z ďalšieho vnúčika.
Nanešťastie sa však nedožili jej svadby s partnerkou Jackie v roku 2009, s ktorou vtedy žila už 15 rokov. Moja mladšia sestra a jediný súrodenec, sa narodila v roku 1994. Vlastne máme toho istého anonymného darcu, takže sme úplní súrodenci, čo je fakt skvelé.
Pointa je, že naša rodina v skutočnosti nie je až tak odlišná od hociktorej inej iowskej rodiny. Keď som doma, chodíme spolu do kostola, večeriame a dovolenkujeme spoločne. No máme aj ťažké skúšky, niekedy sa pohádame. Mojej mame Terry diagnostikovali v roku 2000 sklerózu multiplex. Je to devastujúca choroba, ktorá ju pripútala na vozík. Máme svoje zápasy.
Ale sme Iowčania. Neočakávame, že niekto naše problémy vyrieši za nás. Takže bojujeme svoje bitky. Veríme však, že vláda sa k nám bude správať ako k rovným a férovo.
Som študent na University of Iowa, otázka manželstva párov rovnakého pohlavia sa v triede často vyskytne. A potom príde otázka: "Vedia gayovia vôbec vychovať deti?" Trieda na chvíľu stíchne, lebo väčšina proste nepozná odpoveď. Ale ja zdvihnem ruku a poviem: „Mňa vychoval gay pár a som celkom v pohode“. V ACT teste mám 99 percent, som skaut, mám vlastnú malú firmu. Pán predseda, ak by som bol Váš syn, verím, že by ste na mňa boli veľmi hrdý.
Nie som až tak odlišný od vašich detí. Moja rodina sa až tak nelíši od tej vašej. Nakoniec, vaša rodina si neurčuje svoju hodnotu podľa rozhodnutia štátu: „Ste zosobášení, gratulujeme“. Nie. Zmysel rodiny spočíva v tom záväzku, ktorí si dávame navzájom. Prechádzať ťažkými časmi, aby sme sa mohli tešiť z tých dobrých. Vychádza z lásky, ktorá nás spája. To je rodina.
Takže týmto hlasovaním nás nezmeníte. Nezmeníte naše rodiny. Zmeníte iba to, ako sa nás pozerá zákon a ako s nami zaobchádza. Prvýkrát v histórii nášho štátu idete kodifikovať diskrimináciu do našej ústavy. Ústavy, ktorá má najmenej dodatkov zo všetkých štátov USA.
Hovoríte Iowčanom, že sme občanmi druhej kategórie, že si nemôžeme vziať človeka, ktorého milujeme.
Tak koho váš hlas ovplyvní. Moju alebo vašu rodinu?
Najbližšie dve hodiny budeme počúvať veľa výpovedí o tom, ako strašne škodlivý je rodič gay pre dieťa. No za 19 rokov, ani raz ma nikto nekonfrontoval s tým, že by nezávisle zistil, že ma vychovával gay pár.
A viete prečo? Pretože sexuálna orientácia mojich rodičov mala nulový vplyv na môj charakter.
Kongres nepresvedčil, konzervatívni republikáni ho prevalcovali 62 ku 37. Demokrati však sľúbili, že v Senáte zákaz manželstva gayov zablokujú.
