„Tolerancia bez limitov vedie k zmiznutiu tolerancie. Ak rozšírime bezlimitnú toleranciu aj voči tým, ktorí tolerantní nie sú, ak nie sme pripravení obraňovať tolerantnú spoločnosť proti netolerantným, tolerantní budú zničení a spolu s nimi aj tolerancia,“ hovoril o paradoxe tolerancie v roku 1945 rakúsky filozof Karl Popper. Popperove slová sú platné dnes možno viac ako predtým, aj pre udalosti v Európe, aj tu doma na Slovensku.
Posledné týždne to na internetoch vrelo, aj v mojom newsfeede. Slová voličskej zrady lebo Fico lebo Fico lebo Fico. Trochu ma sklamalo, že málokto dokázal identifikovať skutočné zlo, ktoré najmä naša nová hnedá mládež a naše zdevastované školstvo, do parlamentu zvolila. To, že to nedokážu identifikovať zlo, ktoré spôsobilo genocídu v Európe, diskutujúci alebo málo vzdelaní mladíci sa možno dá pochopiť, keď sa zahrám na nemú, hluchú a slepú opičku. Čo sa však nedá pochopiť je postoj slovenskej súčasnej opozície na čele so SaS a Sulíkom, ktorí sa svojim extra percentom nad ďalším v poradí už chceli transformovať na premiérsku stranu.
SaS zhnedla ešte viac
Som zdesený ako volič SaS, ktorú som ja a veľa mojich priateľov volil aj vďaka jednotlivcom s veľmi jasnou ľudskoprávnou, proeurópskou platformou ako veľmi táto strana zhnedla. Najprv to bolo iba podanie ruky fašistovi, potom to bol exminister obrany, ktoré mu sa páči, že by Kotlebovi chlapci mohli dať Blahovi po papuli (že zbraň v parlamente je úplne nie by malo byť každému jasné – kvôli takej zbrani sa včera na americkom Kapitole strieľalo, našťastie bez obetí na životoch) a potom Lucia Nicholsonová (úplne najväčšie sklamanie) – veď Kotlebove dobré návrhy treba podporiť (moja poznámka: veď aj Hitler staval diaľnice). To považujem za najväčšiu zradu mňa ako voliča a pár statusov Martina Poliačika na Facebooku to už tak ľahko nezachráni. A ukázalo mi, že nejaké krúžkovanie už zrejme nikdy nebude cesta ani do budúcna.
Problém totiž nie je, že hnedí v SaS ešte viac pritvrdili vo svetle výsledkov volieb, ale aj to, že ich ostatní poslanci sa nevyhranili úplne jasne. Viete, keď sa v roku 1967 do nemeckého krajinského parlamentu dostala neonacistická NPD, reakcia strán (systémových vo zmysle, že podporujú jasné liberálno-demokratické zakotvenie krajiny), bola jasná a ostrá. Trochu tragické sledovať usmiateho novozvoleného poslanca Kollárovej strany v lavici za Kotlebom. Vlastne jediní, ktorí dokázali to zlo pomenovať ešte veľmi politicky korektným pojmom pravicový extrémizmus boli iba ľudia z Mostu, SNS (omg), Daniel Lipšic a Nova, Ondrej Dostál (OKS - doplnené 30.3. o 15:30) – ak sa ešte nejaké strany ostro vyhranili, dajte vedieť, doplním. Aj novozvolený premiér bol v odsúdení fašizmu (aspoň dni po voľbách) iba taký – vlažný.
U nás tolerujeme všetko
Michal Vašečka, sociológ – jeden z najlepších slovenských intelektuálnych exportov od pádu železnej opony – to počas volebnej noci na RTVS identifikoval správne, že znecitlivenie nášho verejného diskurzu tu prebieha roky. Či je to pomyselné dno ukáže čas, ale prieskumy nenaznačujú, že by sme sa z toho problému mohli vyhrabať. Áno, premiér Fico môže za to, ako rozohral vášne najprv spolu s KDH pri referende (o občianskych a ľudských právach sa nehlasuje) a najmä posledné mesiace tvrdou protiutečeneckou kartou (ktorá v skutočnosti u mnohých je iba ďalšou etnickou kartou), ale nezabudnime, že naša hodnotová opozícia mu väčšinou pomáhala. Za všetkých sa ich hlavným spíkrom stal práve Richard Sulík
Až 85% Slovákom by prekážal sused imigrant z Blízkeho východu, 77% by len ťažko znieslo Róma, aj sýsrky kresťan by prekážal 66% a gej či lesba 49%, ukázal nedávny prieskum Focusu pre SME. Niečo čo prieskumy Eurobarometra ukazujú roky. A čo robia naši politici, radšej ako meniť našu spoločnosť k lepšiemu – z nenávisti chcú vždy vytlačiť čo najviac kapitálu, nech to stojí čo to stojí našu spoločnosť a nech sa povie čokoľvek. Na Slovensku sa totiž môže povedať hocičo extrémistické, aj to ilegálne, a všetko ide. Niečo o čom aj taký Donald Trump môže iba snívať.
Čo s hnedými voličmi, môžu zato aj školy
Hnevajú ma analýzy o frustrovaných a protestujúcich voličoch, o mladíkoch, ktorí iba potrebujú vybiť testosterón. O tom, že ich volia chudobní – keby som bol z okresu Trebišov, asi by som bol na takúto analýzu dosť nahnevaný. Robím poctivo, prácu si zháňam ťažko, dane platím a Kotleba tam mal jeden z najnižších výsledkov na Slovensku a nezamestnanosť tam je jedna z najvyšších – vo februári 2016 17,27%. V okrese Trebišov mal Kotleba 6% alebo Medzilaborce, kde mal Kotleba pod 6% a nezamestnanosť je vysokých 15,6%. A áno to bol jeden z najnižších výsledkov podľa okresov lebo všade okrem bratislavských obvodov, Dunajskej Stredy a Komárna (na Slovensku máme 79 okresov). Všade by bol okrem nich v parlamente, všade by mal dobrý výsledok – vo väčšine prípadov nad jeho celoštátny priemer, niekde atakujúci aj 14% a na druhej priečke.
Toto už hovorí o tom, že Kotleba nie je strana iba hajlujúcich futbalových fanúšikov (alebo aj niektorých futbalistov samotných), nie je to iba strana hladových dolín (ani zďaleka resp. je vôbec? – odpovedia empirické analýzy politológov a sociológov) a argument frustrácie? Tiež už som kadečím frustrovaný, mám takmer 35 rokov, ale ak niekto nechápe, že pravicový extrémizmus nie je cesta a nemôže sa voliť z protestu, je jasné, že nechápe, ak im prezident dá (strane aj jej voličom) jasné posolstvo.
Na riešenie problému musíme pochopiť jeho príčiny a neklamať si – Kotleba má vysoké čísla po celej krajine (aj v Bratislave by zrejme mal nebyť vysokej volebnej účasti), nie iba tam kde je vysoká nezamestnanosť. Nie je to alternatíva pre frustráciu a tento argument nesmie byť ospravedlnením.
Keď sa pozrieme na exit poll Focusu pre televíziu Markízu (neviem koľko vecí sa vo mne zlomilo, keď som počas volebnej noci videl rovnoramenný fašistický dvojkríž v televíznom tickeri)...
... príčina sa ukazuje: Kotleba je takmer s 23% top voľba pre stredoškolálov, mladých vysokoškolákov, mladých zamestnancov do dovŕšenia 22 rokov. Kotlebu volilo 19,2% percent ľudí, ktorí uviedli ako zamestnanie odborní pracovníci s vysokou či strednou školou a takmer 75% z nich uvádza ako vzdelanie s maturitou a vyššie.
To nám naznačuje, kde je masívne zlyhanie, na našich školách. Na tých podfinancovaných školách, ktoré tvoria podstatnú časť elektorátu Kotlebu. A tie nám ukazujú, čo sa stane ak školstvo obetujeme. Nejde iba o tom, či sa mladí učia o hrôzach fašizmu u nás aj vo svete - ale aj kriticky myslieť, čítať s porozumením a informácie vyhodnocovať (pozn. táto veta doplnená 30.3. o 10.12.). A kto na takých školách nakoniec ostane učiť – vzdávam vďaku všetkým entuziastom. Ako je možné, že mladí ľudia, ktorí by mali mať víziu progresu a ambície talentu, inteligenciu a lepšej spoločnosti si vyberú zlo. Pre porovnanie, v Spojených štátoch má mladý elektorát hlavne ľavicový vizionár a entuziasta Bernie Sanders, židovského pôvodu a socialistu - a tiež je proti establišmentu.
„Tolerancia bez limitov vedie k zmiznutiu tolerancie“
„Tolerancia bez limitov vedie k zmiznutiu tolerancie. Ak rozšírime bezlimitnú toleranciu aj voči tým, ktorí tolerantní nie sú, ak nie sme pripravení obraňovať tolerantnú spoločnosť proti netolerantným, tolerantní budú zničení a spolu s nimi aj tolerancia,“ hovoril o paradoxe tolerancie v roku 1945 rakúsky filozof Karl Popper. Popperove slová sú platné dnes možno viac ako predtým, aj pre udalosti v Európe, aj tu doma na Slovensku.
Keď sme v Európe v niečom zlyhali je v obrane tolerancie pred protiútokom netolerantných. Sloboda prejavu, názoru, myslenia či viery sú je jednými zo základných pilierov liberálnej demokracie a tolerancie.Čo ak sa práve tieto slobody stanú základným prienikom netolerancie, extrémizmu – či už spôsobia sociálnu nestabilitu až spoločenský rozvrat alebo obete budúobete priamo ľudské ako dnes pri islamistickom extrémizme.
Na Slovensku mnohípolitickí predstavitelia a establišment cirkvi nie iba zatvárajú oči pred extrémizmom, niekedy ho podporujú a až príliš často boli nástrojom desenzitivizácie voči rasizmu, homofóbii, stavali ľudí proti sebe na základe najhorších predsudkov, zneužívaním primitívnych pudov a jatrením rán spoločnosti.
Aj pre nich je na prvom mieste polarizácia, odpor k modernej spoločnosti s občianskymi a ľudskými právami a rovnosti. Ako by inak mohli niektorí z nich volať po podpore Koltebu, vystrojiť mu svadbu v kostole (pritom často ani chorého samovraha nepochovajú – hoci jemu to už môže byť jedno, im ale nemôže byť ľahostajné trápenie živých) či vyvolať traumatizujúce referendum, ktorého letáky boli ako cez kopirák s letákmi fašistickej pospolitosti.
Nestabilita a znecitlivenie
Takýto prístup spôsobuje sociálnu nestabilitu desenzitivizáciu voči láske, dobru, humanizmu a líderským občianskym riešeniam.
Teraz k politikom a všetkých farieb - tí sa na tom tiež veľmi radi zvezú, aby nakoniec takmer všetci chytili aspoň trochu odtieňa hnedej. Strana SaS a jej predstavitelia sa čoraz viac a viac predbiehajú vo svojich hnedých vyhláseniach na adresu utečencov, ich vlažným prístupom k hnedej v parlamente (paradoxne Fico, ktorý celú hru rozohral najviac, v tom trochu plynu ubral).
A potom vidíte hnedú Kotlebovu neonacistickú mládež v parlamente, ktorej by ste nedali ani pivo, možno ich ani nepozdravili – nieto im zveriť zákonodarnú moc a trebárs taký ľudskoprávny výbor. Facebookom kolujú fotky ako sa násťročná "frustrovaná" mládež rada fotí s kotlebovcami v parlamente ako v Disneylande. Lenže toto nie je zábavný park s Mickey Mousom a Káčerom Donaldom. Je to realita a nezdá sa, že by tých skoro desať percent malo zmiznúť.
Skupinyľudí, ktorým vadí, že prezident si z ich lídrom ruku podať nechce. Áno s ich lídrom, ktorého volili, ktorí zaňho na sociálnych sieťach bojujú – pravicovým extrémistom a aj celou jeho kohortou.
Toto všetko môže fungovať iba vďaka princípom tolerancie a liberálnej demokracie. Lebo keby bolo po vôli islamských extrémistov či našich vlastných pravicových extrémistov (ktorí napríklad v USA už útočia viac a častejšie so zbraňou v ruke ako tí islamskí) – tolerantní by už svoj názor hovoriť nemohli. Sloboda prejavu, myslenia sú základom, vďaka najmä slobode prejavu - myslenia západná spoločnosť dosahuje desaťročia pokroku – spoločenského, technologického, ekonomického, sociálneho a ďalej.Je však pod náporom netolerantných, ktorí, ako tvrdí Popper, ju zničia.
Pre začiatok bude stačiť ak sa ozve mlčiaca, stále verím, že podstatná časť, na jej obranu. Pretože ak toto budete tolerovať, na rade budú vaše deti. Porozprávajte sa svojmi deťmi, sledujte s nimi viac History Channel, porozprávajte sa aj s učiteľmi a so svojimi príbuznými. Hovorte na sociálnych sieťach a pomenujte to. Protestujte ako tisíce ľudí protestovali
Lebo keď raz bude Kotleba zostavovať vládu – už protestovať nebudete môcť ani vy, ani vaše deti.
