Je to pravidelné. Ak ma pošlú rúbať drevo, začnem uvažovať nad nezmyslami s drevom spojené od ochrany lesov až po ich výrub. Ak pracujem v záhrade, myslím na efektívnosť poľnohospodárstva. Keď som cez letné prázdniny pracoval na stavbe, myslel som znovu na prínos pre ľudí a ako to prospeje turizmu a podobné kraviny. Stovky a stovky myšlienkových pochodov, neustále sa mi ženú hlavou. Toľko myšlienok, dobrých i zlých, čo mi prejdú hlavou pri ľahkej práci prekonajú už len myšlienky ľudí posilnených alkoholom. A je to tu! Myšlienka za milión! Sústredím sa, prestanem s prácou a zahľadím sa do diaľky. V očiach iných vyzerám ako keby som vyčkával na vysnívanú osobu v diaľke. Pritom ja len rozmýšľam nad myšlienkou, ktorá zdá sa, ma reálne využitie a mohla by priniesť veľký osoh svetu. Takto zaujatý myšlienkou, pokračujem v práci a hrnú sa ďalšie a ďalšie myšlienky. Napokon ma napadlo, že o tom napíšem článok. „Aký dám nadpis? V zajatí myšlienok? Nepíšem horor. Práca šľachtí človeka? Klišé. Prácou k lepšiemu svetu? To si o mne pomyslia, že som zanietený marxista. To nie.“ Prejde päť minút. „Počkať, o čom som chcel vlastne písať?“ Stratil som sa vo svojej hlave. Nevnímam okolie, pracujem už ako stroj a snažím sa prísť na onú myšlienku, ktorá sa mi v hlave zdala ako zrak pre slepých a vzduch pre topiacich sa. Som v kaši. Stratila sa. „Viem, že ma napadne znovu, zajtra, o týždeň, možno o rok. Viem to, vždy sa vráti! Musím začať nosiť pri sebe papier a pero!“ Skúšal som to už viackrát si zapísať niečo na papier, nosieval som pero a papier so sebou asi týždeň ako sa nosievali hrebene v „retro časoch“ vo vreckách. Márne. Dobré myšlienky ma nenapadnú. Iba samé nezmysly a stokrát opakované nápady, ktoré počujem z televízora a sú kdesi v mojom podvedomí. Ak už ma niečo napadne a mám papier u seba, neviem to zapísať v tom momente slovami. Navyše nikdy nemám ani miesto kam to zapísať, lebo celý papier zabrali tie kvázi pokusy o inováciu, ktoré sú verejnosti už dávno známe.
Myšlienka príde nečakane. Z nenazdajky. Využívajme svoju tvorivosť! Väčšina z nás ju má. Niekto väčšiu, niekto menšiu. Je možné, že práve Vaša myšlienka bude tá, ktorá našu spoločnosť zlepší alebo Vás privedie napríklad k majetku.
Ondrej Blažek
Raz som si papier a pero vytiahol na cintoríne a písal opretý o náhrobný kameň. A čo vy? Kedy napadajú myšlienky Vás? Vaše postrehy a typy na zlepšenie tvorivosti hoďte do komentára alebo pošlite e-mail autorovi.
