Dnes už nie je pochýb, že dominantnú úlohu v boji o prezidentské kreslo zastanú Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Veľkým úspechom je, že ide v obidvoch prípadoch o vysoko inteligentných ľudí schopných viesť dialóg na úrovni a otvárať, či ukľudňovať rôzne spoločenské témy. Obaja kandidáti sú vysoko vzdelaní a veľmi dobre pripravení na úlohu prezidenta (profesorka a docent na Univerzite Komenského - http://www.radicova.sk/zivotopis, http://www.prezident.sk/?zivotopis). Tak prečo práve ona?
Vážnosť, vzdelanie, ani inteligencia podľa môjho názoru nie sú všetko. Vyrastal som v dobe, keď v našej verejnoprávnej televízii bolo vídať tohto starého *uja (použijem jeho výraz) po bohu pána hrubokrkého, človeka, ktorý doviedol Slovensko až na pokraj bankrotu. Kamaráti ako sa patrí, však jeden druhému a obaja celej bande prospešní boli. Za jeho čias a s jeho vedomím dochádzalo k privatizáciám a tunelom najhrubšieho zrna, nech ujo Rezeš odpočíva v oceliarskom nebi. Ujo Lexa si spokojne žil a spolu s pánom premiérom zadarmo vozili prezidentovho syna do Rakúska. Po tom, ako bol ujo Mečiar úspešne odrovnaný od moci už nemal ani náš pánko motiváciu s ním zotrvať - rýchlo zdupkal a neskôr svojho chlebodarcu porazil v prezidentských voľbách. Vážnosť, vzdelanie aj inteligenciu ujo Gašparovič určite má, chýba tu však určitý morálny aspekt veci.
Nie, vážne mu nechcem nič z tohto vyčítať, v dobe akou mečiarizmus nesporne bol sa ku korytu dostali len svine a človek musel byť sviňou, ak chcel kúsok - avšak nestrpím, aby mi niekto tlačil do lebene kapustu. Nestrpím, aby niekto na jednej strane poukazoval na -pre nás síce pridrahú- privatizáciu za Dzurindu, na druhej strane zabúdajúc na privatizáciu za Mečiara a stav štátnej pokladnice po jeho dovládnutí. Nestrpím, aby tento starý *ujko na jednej strane upozorňoval na vulgarizáciu politickej scény, na strane druhej zabúdal na svoj slávny výrok na adresu nášho prezidenta Kováča.
Viem, že na Slovensku to nie je obvyklé, ale pamäť mi zatiaľ slúži dobre. Preto by voľba pána Gašparoviča bola pre mňa voľbou (nie menšieho) zla. Príliš z neho cítiť červenú. Iveta Radičová vyjadruje alternatívu voči starému (ch)ujovi Gašparovičovi, alternatívu voči zažratej špine takzvaného komunizmu, čo sme tu mali (teda keby to bol aspoň komunizmus). Alternatívu voči autoritatívnemu diktátu slobodnému občanovi, aký je v súčasnej dobe presadzovaný vo všetkých štruktúrach našej rodnej hrudy. Alternatívu voči politike zastrašovania a hľadania vnútorných nepriateľov, na ktorú by starý ujo Gottwald by bol tak hrdý.
Starí páni sa už napakovali, mali by so "cťou" odísť na smetisko dejín, kam patria. Najmä jeden ujo.
