Deti si pri svojich objavoch osvojujú návyky, postoje k životu. Čo nájdu, to im ostane. Na celý život. No problémom je, že kde hľadajú, tam nájdu. V táboroch a školách v prírode stretávam stále viac a viac detí, ktoré sú z mestského prostredia. Prinesú si discmany, špičkové mobily plné java hier, videohry do ruky a iné „hračky“. Nabalia si ich, lebo ich považujú za dôležité. Mať ich znamená normálne žiť.
Po istom čase však prichádza zlom. Deti zrazu zistia, že nie sú na sídlisku, ale v lese. A že nie sú sami doma v byte, ale v spoločnosti ostatných detí a vedúcich, ktorí na nich majú vždy čas. A že okolo chaty je príroda. Ozajstná a krásna, plná rozličného života a zaujímavostí, ktoré sa dajú objaviť. Že netreba prepnúť televízor na Animal Planet, aby mohli vidieť srnku, líšku, jaštericu, užovku alebo roháča.
Je potrebné vynaložiť obrovské množstvo úsilia, aby deti odtrhli oči od svojich elektronických priateľov a zbadali tých ozajstných. Ozajstný svet okolo. No stojí to za to. Vidieť to na ich očiach. Keď zrazu ožijú a svietia. Prestanú len tak pasívne prijímať informácie, a začínajú hľadať. A pýtať sa. „Čo je to za chrobáka?“ „Prečo idú tie húsenice v rade?“ „Kde tá líška býva?“ A potom, keď im večer volajú rodičia, už im deti nehovoria, čo im na obede nechutilo, ale čo dnes videli, keď boli vonku v lese. Nikdy ma to asi neprestane baviť. Ukazovať deťom, čo všetko sa v prírode dá nájsť. Aké dobrodružstvá a zážitky ponúka.
Koľkí z nás v detstve mali možnosť objavovať takéto veci? Byť v prírode a sledovať veci, ktoré rastú? Voľakedy sa to dalo aspoň cez krúžky a letné tábory. No povedzte, koľko dnes poznáte ľudí, ktorí posielajú svoje deti do letného tábora? Nechajú ich sedieť pred televízorom. Trávia prázdniny na sídlisku a tam objavujú nové veci. Ale môžu takí ľudia svoje deti naučiť, keď ani sami poriadne nevedia čo to vlastne za tým mestom je?
A vôbec, vedeli ste vy, že keď je užovka v ohrození, vypustí páchnucu látku na odradenie nepriateľa? Alebo sa vám hady hnusia?
