Avšak teraz zisťujem, že to nemusela byť až taká hlúposť. V poslednej dobe som zažil zopár momentov podobných tým, čo sa malo stať Borgom v tej epizóde Star Treku. Jednoducho sa s niekým zhováram a zrazu povie čosi, čo ma vyradí z činnosti a neviem čo ďalej. Taký knock out pri rozhovore. Nech sa páči, nejaké príklady:
Situácia A:
Každý rok v lete chodievam robiť vedúceho do detských táborov. Tak som bol aj minulý rok. Deti si nosia na tábory vreckové a často to bývajú aj väčšie sumy peňazí (300 – 1000 Sk). Odložia si ho potom u vedúceho, a ten im z neho dá, koľko potrebujú, ak majú možnosť ho minúť. Minulý rok som tak mal na starosti vreckové môjho oddielu, skupine 10 – 12 ročných chalanov. Jedno poobede si tak sedím pred chatou a vydávam vreckové. Bolo teplo a bol som aj dosť unavený (práca v tábore je dosť náročná). Keď tu prišiel ku mne Martin: M: Ahoj. Ja: Ahoj. M: Čo robíš? Ja: Vydávam peniaze. Chceš zo svojich? M: Teraz nie. Ja: Dobre. M: Koľko mám u teba peňazí? Ja: (Kontrolujem zoznam) Máš tu 650 korún. M: A kto má z nášho oddielu najviac? Ja: (Kontrolujem zoznam) Ty. M: Prečo?
A tu som skončil. Jednoducho som nevedel čo povedať. Stačilo by povedať lebo, ale to mi bolo hlúpe. Tak som tam len bez slova sedel. Doteraz neviem čo som mal spraviť. Asi sa nedalo nič.
Situácia B:
Prax na strednej škole. Pred dvoma týždňami. Gymnázium. Sedím si sám v kabinete a opravujem písomky. Niekto klope. Otvorím dvere a tam študentka. Gymnazistka samozrejme. Š: Dobrý deň. Nie je tu prosím vás pani profesorka Parasková? Ja: Nikto tu nie je. Š: A pani profesorka Romanová?
A zase. Knock out. Len som tam stál a nevedel čo robiť. Tu sa mi aspoň podarilo zo seba dostať nie, ale myslím že to ako odpoveď nebolo dostatočné. Ale čo som mal povedať?
