To bolo v sobotu. Dnes je streda a nebol som nikde. Totižto celú sobotu som odkladal prípravy na tento výlet na neskoršiu hodinu, až zrazu prišiel večer. A vnútorný hlas v mojej hlave ma celkom ľahko presvedčil o tom, že už je neskoro a teda bude lepšie ostať doma ako pokaziť si nedeľu bezcieľnym túlaním sa po kopcoch. Nedeľu som v podstate presedel doma pri televízore, ktorý považujem za vraha voľného času. Prehral som sám nad sebou? Asi áno.
Začínam mať pocit, že až priveľa mojich plánov sa mení na fiasko, pretože akosi sa vytratí čas na dôkladnejšiu prípravu. S týmto pocitom ide ruka v ruke pocit, že ostatní tento problém nemajú. Žeby som bol lenivý? Čo je zač ten vnútorný hlas, čo ma stále prehovorí, že voľný čas je najlepšie tráviť v horizontálnej polohe a na prípravu je stále dosť času?
Ak ste čítali knihu od C.S.Lewisa Rady skúseného diabla, kde starý skúsený diabol poučuje mladého ako správne pokúšať človeka, tak sa istotne pamätáte na časť, kde mu vyčíta, že pustil svojho človeka na prechádzku. Že to nemal robiť, pretože ak mu dovolí robiť to čo má naozaj rád, môže sa stať, že k nemu bude hovoriť Boh. A to predsa nechce. A ja teraz začínam uvažovať, či mi naozaj viac vyhovuje ležanie na gauči, a či by predsa len nebolo lepšie sa vzoprieť tomu vnútornému hlasu, ktorý tvrdí že áno. Možno je ten hlas šiesty zmysel, ktorý ma chráni pred nehodou a nešťastím. A možno nie.
Od pondelka do stredy chcem ísť s kamarátmi na turistický výlet. Držte mi palce.
