Uvažujme nasledovne. Ste zarytí fanúšikovia Placeba. Všetko, pod čo sa kedy svojím nezameniteľným rukopisom Brian "the sex god" Molko a spol podpísali, je pre vás minimálne o dva kroky pred zvyškom gitaroviek. Ktorýkoľvek ich nový album sa okamžite stáva ich aktuálne najlepším a niet divu, že je tak aj v prípade Meds. Bohužiaľ, nemáte pravdu, teda aspoň nie úplnú. Priznávam, aj mňa Meds spočiatku dostal presne tak, ako sa to za ostatných desať rokov podarilo všetkým jeho štyrom predchodcom, bohužiaľ s každým ďalším počutím som nadobúdal čoraz intenzívnejší pocit, že tejto medicíne veru niečo chýba, akoby to naozaj bolo (len) placebo.
Jasné, úvodná Meds s vokálom hosťujúcej Alison Mosshart (The Kills) je skvelá a tak spolu s Post Blue patrí k tomu najlepšiemu. Pri pomalých skladbách Follow the Cops Back Home či Pierrot the Clown, ktoré dopĺňajú tie rýchlejšie rovnako dobre ako na pamätnom Without You I'm Nothing, som sa neubránil zimomriavkám aké som naposledy pocítil práve pri vrchole spomínaného albumu Me Sweet Prince. Because I Want You je dokonalá singlovka, o tom niet pochýb. Všetko ostatné je však až príliš obyčajné. Nie zlé, len obyčajné, teda okrem debutu Briana Molka s Michaelom Stipeom (Broken Promise), ktorý sem nepatrí vôbec.
Nechápte ma zle. Mám Placebo rád, vždy som mal a pravdepodobne navždy budem mať. Len v momente keď by som si mal vybrať medzi počúvaním Meds, alebo ich doposiaľ najlepšieho Black Market Music, rozhodol by som sa inak ako vy.
