Priority...naše každodenné

Každý človek má svoje priority. Či si to uvedomuje alebo niezákladné priority sú v ňom zakorenené od útleho veku jeho rodičmi aleboosobou ktorá ho vychovávala. Nekradni! Neklam! Neohováraj! Ale ako si človekvyberá svoje vlastné priority? Je na to snáď rebríček? Záleží na prostredí v ktorom žije,pomerov, no v neposlednom rade aj na charaktere. Dostávame sa k otázkečo je malicherné a čo nie. Je snáď malicherné keď je u niekoho naprvom mieste dobre sa obliecť, alebo držať si vysoko postavené miesto v spoločnosti,zohnať pre seba a svoju rodinu aspoň kúsok chleba na prežitie? Každéhočloveka robí šťastným niečo iné. Nároky na život sa menia viditeľne deň odo dňa.Niekedy stačilo ľudom aby mali zabezpečený bezpečný domov, statok, rodinu. Ktomal toto všetko bol šťastný a spokojný. Ako som už povedal nároky na životsa neúnosne zvyšujú no priamo úmerne tomu klesajú základné priority. Nekradni?Ale prečo veď všetci už kradnú a keď si vezmem túto maličkosť tak týmnikomu neublížim. Neklam? Malé klamstvo, žiadne klamstvo. Neohováraj? Ale keďTen človek ma tak strašne hnevá a prečo by som mu to mal povedať do očí?Nechcem moralizovať ani vyzerať ako človek ktorý požral všetku múdrosť sveta,to určite nie! Som obyčajný osemnásť ročný fagan ktorého všetko ešte len čakániekde za obzorom. Len ma mrzí čo vidím deň čo deň keď vkročím na ulicu aleboniekde do spoločnosti. Tento svet stravuje sám seba....No na druhú stránkusú tu veci za ktoré sa oplatí bojovať. Šuchot lístia, pohladenie, úsmev dieťaťa.A preto som rád že ja som bol TÁ najrýchlejšia spermia a bolo miumožnené po prvý krát sa nadýchnuť a usmiať sa na sestričku.......