Úvod
Keď som po prvýkrát uvidel tie ostrovy, v tom momente som zabudol na náš pôvodný cieľ, ktorým mal byť upršaný a nevľúdny Nordkapp, najsevernejšie miesto európskeho kontinentu. Ich majestátnosť a tajúplnosť si okamžite získali moje srdce. A nielen moje. Už starí Vikingovia pripisovali tomuto kúsku Zeme magickú moc. V úzkych fjordoch poskytujúcich ochranu pred burácajúcim Atlantikom vyrástli malebné rybárske osady. Ich červeno natreté domce postavené na koloch, pokojné zátoky plné drevených bárok i škrekot čajok na blízkej skale by uchvátil azda každého.
Prvé zoznámenie s drsným severom
Bol podozrivo teplý letný deň, keď sme prekročili severný polárny kruh kdesi vo fínskom Laponsku. Ale drsné severské počasie nenechalo na seba dlho čakať. Už počas trekingu vo švédskych horách v Národnom parku Abisko medzi Kirunou a nórskym Narvikom sme zistili načo sú dobré hydrotexové bundy a teplé spacie vaky. Súvislé prívaly studeného dažďa a ostrý severák nás vyhnali z hôr smerom k pobrežiu v nádeji na lepšie počasie. Husté, nízko letiace mračná zahaľujú vrcholové partie hôr, čo vytvára dojem akoby vodopády padali priamo z neba. Keď slnko len na chvíľu prenikne cez hustobielu hmlu a osvieti teplými lúčmi členité pobrežie Nordlandu – severnej časti Nórska, v diaľke na západe sa objavia snehom pokryté končiare ostrovných Vesterál, severných susedov súostrovia Lofoty, kam máme namierené. Vesterály sú spojené s nórskym pobrežím impozantným mostom ponad Vestfjord oddeľujúci ich od kontinentu. Cesta vedie v ostrých zákrutách po pobreží až do nenápadného prístavu Melbu. Odtiaľ sa musí každý, kto chce navštíviť polárny raj, nalodiť na trajekt a preplaviť sa do prístavu Fiskebol.
Pod polnočným slnkom
Ostrovy ležia približne 300 km nad severným polárnym kruhom, takže počas letných mesiacov slnko nezapadá za horizont a celých 24 hodín trvá polárny deň. Spať sa nikomu nechce ani keď je v strednej Európe hlboká noc a radšej sa predierame hustým tundrovým porastom na najbližší kopec nad táborom. Cestu nám znepríjemňujú mračná komárov. V letných mesiacoch zamoria takmer celé Laponsko i priľahlý Nordland.
Je niekoľko minút po polnoci, keď stojíme na vrchole a hľadíme na polnočné slnko nad Atlantikom, ktoré sa váhavo posadí na trblietavú hladinu a opäť neúnavne stúpa nahor, akoby mu oceán dodal nových síl. Do tábora sa vraciame až okolo pol štvrtej a unavení konečne zaspávame. Ráno nás nad táborom víta nádherná dúha. Počasie sa konečne umúdrilo a my pokračujeme v našej ceste k južným častiam súostrovia.
Našim ďalším cieľom je osada Å (žeby angström?) ležiaca v najjužnejšom cípe ostrova Moskenesøy postavená na drevených koloch v maličkej morskej zátoke. V lete tu žije len niekoľko stálych obyvateľov, prevažne miestnych rybárov. Väčšina však prichádza až v zimných mesiacoch, kedy sa na Lofotách začína zimný výlov tresiek. Rybári žijú v malých drevených domoch natretých dalarnskou červenou farbou, typickou pre škandinávske obydlia. V Å je sprevádzkovaný skanzen klasickej rybárskej osady, kde je možnosť sa ubytovať v pravom rybárskom zrube. Fungujú tu dokonca aj staré lodiarske dielne, v ktorých sa stavajú lode tradičnou technikou a takmer výlučne manuálne. Krajinou vládne tichá a pokojná atmosféra s nádychom pravého drsného severu. Aj keď v poslednom čase sa na Lofotách rýchlo rozrastá komerčná turistika ktorá, ako zvyčajne, narúša aj okolitý kolorit divokej prírody. Čoraz vo väčšom množstve sú ponúkané rôzne turistické atrakcie, ako napríklad pozorovanie skupín veľrýb priamo z rybárskej lode, organizované plavby miniponorkou po morskom dne, potápanie, športový rybolov, otvárané sú stále nové delfinária a akvária.
Nikdy nezamŕzajú
Aj napriek svojej polohe, pobrežné vody nikdy nezamŕzajú a udržujú si počas roka stabilnú teplotu. Je to vďaka teplému Golfskému prúdu, ktorý výrazne ovplyvňuje klímu na ostrovoch a súčasne vytvára vhodné životné podmienky pre teplomilnejšie druhy rýb. Do okolitých vôd migrujú i arktické jedince, takže Lofoty sú akýmsi polydruhovým prostredím, kde možno z morských živočíchov natrafiť na tresky, sleďe, miene, sumce, lososy, tulene a bežné su aj kosatky a iné druhy veľrýb. So suchozemských živočíchov sa tu vyskytujú najmä losy a soby, z domestikovaných zvierat hlavne voľne sa pasúce ovce. Ale to čo je z fauny na Lofotách najzaujímavejšie, je vtáctvo. Možno tu pozorovať jedince z lesných, močiarných, hornatých ale i morských ekosystémov. Ozdobou je Orol bielochvostý, ktorého hniezdiská na ostrovoch sú jedny z najväčších na svete. Najznámejšie sú však lundy, alebo tiež Mníšik bielobradý (fratercula arctica), alkovité vtáky typické pre severnú Škandináviu.
História ostrovov
Prví ľudia osídlili Lofoty pred 6000 rokmi. Živili sa hlavne rybolovom a lovom divých sobov. Zhruba pred 4000 rokmi sa na ostrovy dostalo obilie, ktoré výraznou mierou prispelo k rozvoju poľnohospodárstva. Počas éry Vikingov boli na ostrovoch založené početné osady. Do dnešných čias sa zachoval pravdepodobne najväčší vikingský hostinec, zreštaurovaný vikingským múzeom LOFOTR v mestečku Borg.
V 12. storočí sa Lofoty stali dôležitou rybárskou provinciou, odkiaľ bola zásobovaná takmer celá Európa. V 14. storočí boli zavedené dane z rybolovu, čím sa začala takmer 600 rokov trvajúca ekonomická prosperita. Dnes sú Lofoty jednou z najbohatších rybárskych oblastí planéty. Každoročne sa tu konajú početné folklórne festivaly. Takmer v každom mestečku na ostrovoch sa počas roka koná rybárska slávnosť spojená s hodovaním.
Pár slov básnika na záver
Istý škandinávsky básnik a cestovateľ Bjørnstjerne Bjørnson bol jeden z prvých, ktorý ospevoval krásy ostrovov. Navštívil ich počas letných prázdnin v roku 1869 a v jednej zo svojich básní ich navždy zvečnil “ plávajúce rozprávkové hory všade kam len oko dovidí, veľrybí spev i tichý škrekot čajok, to všetko je ako skrytý klenot čakajúci na objavenie”.
