Už som ho dávnejšie predstavil, ako typického brazílskeho filantropa – človeka, ktorý síce žije sám vo svojej rančerskej stanici uprostred hôr, ale samotu vôbec nemá rád. No láska k jeho horám je predsa len silnejšia a tak ľudí stretáva len zriedka. Oblasť Serra Geral je nádherný kúsok Zeme, kde zaplesá srdce nejedného milovníka prírody, no turistov je tu akosi poriedko. Celý deň sa túlate po krajine, spoločnosť vám robia len nehybné a mĺkve araukárie ... No potom stretnete Fernanda a váš deň sa mihnutím čarovného prútika zmení.
Je vynikajúcim stopárom a tak nebol pre neho problém vyňuchať jediných ľudí široko-ďaleko. Má zvláštnu expresívnu gestikuláciu, hlučný a razantný prejav, jednu modrú a druhú zelenú ponožku. Vie napodobniť škrekot papagája, tukana, či rev lesnej pumy. Sám na sebe sa baví, ako mu to všetko pekne ladí. Podávam mu ruku na znak zvítania a predstavím sa menom.
Ouu Martin – Ricky Martin,
lomcuje mojou rukou, až mi klobúk padne do očí. Potom sa otočí, potkne sa o môj stan a hnusne zakľaje sám sebe do chabrónov, či čoho.
Prijímame jeho ponuku na nocľah v rančerskej stanici, aj výlet k blízkemu viklanu Mlčanlivého kameňa - Pedra do Segredo. Držte si sombrerá páni, Fernando je cestný pirát. Jeho terénnu Toyotu nešetrí a nás už vôbec. Chvíľu rozmýšľam nechať tu dnešný obed. Až z domu privezená konzerva fazule v chilli omáčke sa bude vynímať na jeho palubnej doske.
Cestou od nás dranká mince, ktoré vraj už dlhé roky zbiera. Najvzácnejším kúskom jeho zbierky je americký štvrťdolár, ktorý našiel zapichnutý v lajne akéhosi mäsožravca. Zdá sa, že vtipkuje o zožratom Američanovi, po ktorom ostal len nestrávený peniaz. My mu dáme radšej priamo z peňaženky a nebudeme ich dúfam preháňať cez útroby lesného predátora.
Chvíľu sa hnieti na sedadle, potom nečakane pustí volant a oboma rukami imituje súlož, pohybujúc pritom panvou hore dolu. V aute nás myká, ako rytmicky prešľapuje na brzdovom či plynovom pedáli. Radšej mu to rýchlo prezradím, lebo tá fazuľa sa opäť pýta na svetlo. Predbehne ma Libor, náš český kamarát.
Potom rukami vykreslí bujné poprsie, opakujúc sšugat, ššugad a volant zas nemá kto držať. Všetci traja naraz vykríkneme.
Už nám to pomaly zapaľuje, snažil sa napodobniť ženu, nie prsia. No zbohom, mali sme mu čo nadhodiť. Teraz mu len ťažko vysvetlíme ten obrovský omyl. Zdá sa, že je to nad naše sily i chabé znalosti portugalčiny a tak ho nechávame, pri všetkej počestnosti, snívať o prasati. Jazykové okienko slovanskej výslovnosti mu očividne urobilo ohromnú radosť. Titul prasošuk si nechávame radšej pre seba ... tak nás neprezraďte, keby ste šli náhodou okolo.
Fernando Ribeira - rančer v horách Serra Geral, brazílsky filantrop, zberateľ mincí,
cestný pirát a prasošuk.
