Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Hrali sme sa na bunker. Obaja sme boli schovaní pod perinkou. Potom sa ma malá opýtala:
„Ocinko, už nie si smutný?“
„Nie zlatko, som s Tebou a nie som smutný.“
„Vieš čo, ocinko,....vieš?“
„Čo Ďobík, čo?“
„Som sa Ťa nevedela dočkať, vieš?
Veľmi si mi chýbal.“
Vyzval som ju, aby ma pomojkala. Svojim stiskom sa ma snažila rozpučiť. Dali sme si pusinku.
„Milujem Ťa najviac na svete...“, pošepol som jej do uška.
„Aj ja Teba ocino, na svete.....“, nahlas povedala ona.
Vtedy som zabudol na všetky starosti sveta. Nič ma netrápilo.
Zaspávala a ja som sa tešil, ako ju budem sledovať, keď bude spinkať a prehadzovať sa po celej posteli. Ako ju budem sledovať celý svoj život.
Tamina pri sledovani Pacha Hybského zbojníka
