Všetci sa zídeme raz v jednej posteli...

Tak veru. Tej mojej posteli je venovaný tento článok. Na chvíľu sa teraz zastavte v čítaní a porozmýšľajte aj vy nad tou posteľou Vašou.
Niektoré zdroje uvádzajú potrebu spánku na 8 hodín denne. Znamená to, že priemerne prežijeme v posteli jednu tretinu svojho života. To je pekný čas na to aby som posteli venoval aspoň jeden článok.

Tá moja

Nie je to nič extra. Kúpili sme si ju z manželkou. No vtedy sme ešte neboli svoji. Samotná postel stála niečo okolo 7 tisíc korún a matrace k nej cca 4000. Nebola najlacnejšia ale ani najdrahšia. Sprvoti bol aj rovná no časom sa aj matrac aj rošt posteli prehli do malého válovčeka. Príčinou je samozrejme aj moja Váha ale aj to, že naša malá dcéra spáva odmalička pri nás a odmalička jej patrí manželkina polovica a aj kúsok , cca 10cm polovici mojej. V praxi to teda vyzerá tak, že po zaspatí cca polhodinu sa ja sťahujem k bočnej , pripomínam , že dosť tvrdej doske. Na nej trávim zvyšok noci. Vedľa mňa je „narvaná „ moja manželka a zvyšok postele patrí mojej dcére. Teda moja polovica je zaťažená mňou a manželkou (dovedna hádam 160kg) a druhá polovica je zaťažená mojou dcérou t.j hádam 15 kilami živej váhy.
Ale aj tak by som ju nevymenil. Ani dcéru ani posteľ. Viem si prosto vychutnať a oceniť jej pohodlie.

Ostatné.

Zažil som, že človek zaspí na čomkoľvek. Napr. môj bratranec raz zaspal na reproduktore, priamo na dedinskej diskotéke. Kamarát zaspal priamo pred šenkom, tiež na dedinskej zábave. Ďalší zaspal tesne pri ohni a ráno sme ho museli dohola ostrihať lebo mu zhorela časť vlasou. Nemusím samozrejme pripomínať, že všetci traja mali v sebe „kvapku“ alkoholu.

Spať sa dá teda kdekoľvek, vyspať len niekde. Ja osobne sa viem dobre, doružova vyspať len v tej mojej postieľke.

Toť minule sme boli na dovolenke v našich slovenských veľhorách – Tatrách. Mali sme trojposteľovú izbu. Sprvoti sa mi zdali matrace v poriadku. No keď som sa ráno zobudil, cítil som sa ako zbitý pes. A to Vám potom ani dovolenkovať nechutí. Bolí vás cely organizmus. Onééééé, hotová tragédia.

Tak veru, keď som nemohol spať myslel som na tu moju, posteľ.


A tak čo dodať. Česť pamiatke vynálezcu dobrých postelí.