Nad jej phrebom

Sedím si tu pri Tebe môj Bože
tykáme si, no a čože
Poznáme sa odmalička
všetko o mne skryješ do malíčka...

Kukám sa dole 
na trochu rozsiahlejšie rodné pole...
ľudia ako také mravce
behajú okolo čo som Ti hovoril o „frajerke“...

Nevieš sa dočkať tak ako ja
kedy dovezú nám ju sem do raja
kedy nám ju ukážu Tvoji bieli pohrebáci
a budeme sa tešiť ako dvaja úchyláci..

Hovoril som Ti o nej odkedy som sem prišiel
a hanil Ťa lebo by si skorej po ňu išiel
a aj keď chýbala mi
doprial som jej ešte chvíľku tam na zemi....

Ale teraz je tu chvíľa, budem s ňou zase spolu
zopakujem si život celú tu trápnu školu
potom nájdeme si tu niekde miesto
porozprávať sa isto aj neisto.

Budem mať pocit že opäť žijem
budem mať pocit, dúfam že sa ním neopijem
budem mať radosť že tu nie som sám
budem mať radosť tvoju až k nebesám...

Vy dole plačte
my sa len radujeme
pomníky na hrob kvačte
my si to tu užijeme.